Vitajte na stránkach frízkeho koníka

   Sedím pri stole, v svojej izbe, ktorú zdieľam so svojou sestrou takmer po celý život.  Na svojich tlapách, mám položenú svoju hlavu.

    Moje myšlienky sú kdesi veľmi ďaleko. Takmer nevnímam svoje okolie. Neviem aký dlhý čas už tu som, ale v celej miestnosti je už dávno tma.

   Som po dlhej dobe konečne sám, ale tú samotu cítim nielen vo svojom srdci ale i moje myšlienky ma vedú tam , kde som bol šťastný, aspoň tých málo dní. Ale mám veľmi veľa pochybností, prestal so veriť svojim inštinktom, rozumu, ale riadim sa svojim srdcom čo je veľmi nesprávne, a ja už neviem ako ďalej.

   Kedysi môj život napĺňalo veľa vecí, ktoré už tu nie sú, ktoré zmizli. Neviem či to bol osud alebo šťastná náhoda, že sa môj život zmenil od základov. Nikdy som nebol taký, nikdy som svoje city neprejavoval navonok, bál som sa prejaviť čo len náznak toho , čo sa mi hýri v myšlienkach, citoch, musel som klamať ale za akú cenu ?

   Nik ma nepozná, nik nevie čo sa skrýva vo vnútri, málokto sa zaujíma to čo mám vo svojom srdci. Áno, bál som sa preukázať len náznak toho, čo som vlastne zač. 

   Už dva roky ma nič nenapĺňa, idem svojou cestou v živote tak , ako mi osud nadelí. Ale ja už nechcem mať ten stereotyp života, práca, spánok a nič iné.

   Tak čo som vlastne zač. Viem čo je moja podstata osobnosti, prestal som to skrývať pred dvoma rokmi, ale stále je tu niečo čo nikto o mne nič nevie. Nik ma doteraz nedokázal milovať okrem mojej matky, ktorá ma opustila. Môj svet sa vtedy zrútil ako domček z karát. Doteraz ma hnevá to , že som jej nestihol povedať pravdu, čo som jej musel skrývať veľmi dlho. 

   Áno, som furry, som veľmi rád čo som , ale stále neviem kam mám ísť, mám veriť svojmu srdcu alebo rozumu ? Stále ešte skrývam veľa toho.

   Jedna z vecí, ktorú ukrývam pred vlastným otcom je, že moje orientácia nesmeruje, k pôvabným samičkám, ale úplne opačným smerom. 

   Ja to už nechcem skrývať pred svetom, ja nechcem skrývať svoje tajné túžby, priania. Už ma to vôbec nebaví. Jediná vec, ktorá ma drží nad vodou je len súčasť môjho pravého ja.

   Viem čo som, viem kam patrím. Ale prečo sa neviem rozhodnúť ? Neviem kam mám ísť. Bojím sa svojej budúcnosti, ktorá mi môže priniesť veľa vecí po ktorých túžim, ale môžem veľa stratiť.

   Jediné čo mi zostalo dôležité je môj otec, ktorého neznášam pre jeho konverzatívne názory, ale predsa mi bude chýbať. Je to môj otec, na tom nič iné nezmení. V jeho očiach som úplne iný, predstavoval si ma inak a ja som ho sklamal, ešte vôbec netuší ako veľa. Tak prečo som iný, prečo vlastne nejdem v jeho šľapajach ? 

   Chcem toho veľa zmeniť. Už je na čase predstaviť svoju pravú tvár celému svetu.

   Môj osud skrížil jeden tvor. Náhoda nás spojila, alebo to bol len osud ?

   To neviem. Je to zatiaľ jediný tvor, ktorému dôverujem, ktorému sa nemusím báť prezradiť svoje tajomstvá i svoje najtajnejšie túžby. 

Na začiatku som sa bál, bál som svojich citov, lebo ma v minulosti veľmi sklamali a ja som prežíval veľmi ťažko.

   Keby som nemal priateľov v komunite, tak by som tu asi už nebol. Po odchodu svojej matky a starej matky môj život stratil svoju cenu, chcel som opustiť všetko, chcel som odísť, zanechať tento život tak aký je. 

   Síce sa do teraz takmer nič nezmenilo, stále sa bojím svojej blízkej i vzdialenej budúcnosti, ale neviem či je to správne pokračovať tam kam som sa dostal. Chcel som na začiatku vycúvať keď skončilo začiatočné obdobie, ale nedalo sa. Príliš mi na ňom záleží, než aby som ho už dokázal opustiť, ja už nechcem zažiť tú ťažkú depresiu.

   Možno si hovoríte že som naivný, že som sa asi pomiatol, keď zbožňujem niekoho , ktorý nie je úplne zdravý. Ja už si bez neho nedokážem predstaviť svoj život. „tomu sa hovorí láska“, ako hovorí veľa priateľov, ale je to čo naozaj chcem ?

   Som zamilovaný ako nikdy pred tým, stále naňho myslím. Tých málo dní, ktoré som strávil sním som bol najšťastnejší kôň na zemi. Ťažko som od neho odchádzal . Po druhý raz keď som od neho odchádzal, bolo to ako by som sa lúčil sním na veľmi dlhú dobu. Chcem ho urobiť šťastného, chcem aby sa už nikdy netrápil. Nevadí mi, aký je. Pre mňa nie je dôležité to čo je navonok , ale najdôležitejšie sa vždy schováva vo vnútri jeho osobnosti.

   Vo vnútri svojho srdca cítim že chcem s ním žiť, tráviť čo najviac času len s ním, ale rozum mi nahovára že keď odídem, stratím posledné zbytky,  toho čo mi zostalo v rodine.

   Otvorím oči, začnem vnímať všetko na okolo. Počujem ako bije na okno kvapky silného lejaku. Hlboko si vzdychnem. Postavím sa na svoje kopytá, mám pred očami len svoju lásku, ktorá je možno jediná, keď cítim silné city. Rozsvietim svetlo,  vonku už nie je nič vidieť, akoby príroda vedela nad tým čo sa trápim. Jediné čo vidím v okne je odraz mojej utrápenej tváre.

   Má pripravený batoh, ktorý si zoberie na svoj chrbát. Ihneď zhasne. Zamkne byt, a odíde do hustého dažďa čeliť svojmu osudu, ale s predsavzatím že si ho bude riadiť sám.

   Srdce je silnejšie, pocity takisto, ale vždy rozum bude radiť opak. Je si veľmi ťažké vybrať akou cestou sa dá v živote vydať. Len jedna cesta je ta správna, je ich síce viac, ale nie všetky sú ideálne.

   Ja som si svoju cestu už vybral. Vo svojom srdci dúfam že je ta správna a budem sa zo všetkého snažiť ísť len tou. Bolo to ťažké rozhodnutie, ale vydal som sa smerom kde budem najčastejší.

   Čas ukáže či som si správne vybral a v mojom srdci zostáva naďalej len a len moja láska, môj koník ktorého tak veľmi ľúbim, i slovami sa to ťažko opisuje, čo k nemu cítim.