Práve začalo husto pršať. Sirius Black, krstný otec Harryho Pottera práve zažíval zlé spomienky, ktoré sa mu vracali vždy tie isté neustále.
Nachádzal sa v najhoršej väznici, ktorá bola postavená pre najhorších väzňov. Bol to vlastne veľký tmavý hrad, ktorý sa týčil na malej skale uprostred atlantického oceánu. Z tohto väzenia ešte nikto neunikol.
Nebolo sa ako dostať z tejto malej skaly. Nad celým okolím husto pršalo. Obloha bola posiata hustými oblakmi. Sem, tam bolo vidieť nejaký blesk.
Sirius ležal vo svojej malej kobke. Vedel že je tu niekoľko mesiacov ale on si myslel že je tu celú večnosť. Vo svojej mysli sa mu odohrával veľký boj. Prestal počítať koľký raz to musel zažiť túto spomienku. Stál uprostred zrúcaniny nejakého domu. Z toho domu bolo vidieť ešte ako sa opar vznášal nad pozemkom. Pred sebou uvidel Lili Evansonovú, akoby držala svojho malého synka. Všimol si že sa nehýbala. Na prvý pohľad vyzerala ako by spala, ale v skutočnosti bola mŕtva, ešte mala otvorené oči plné strachu nad jej životom a životom svojho malého syna. Sirius sa otočil.
Zbadal tmavú postavu v čiernom hábite. Priblížil sa k nej. Uvidel tvár, ktorá bola belšia ako ľudská kosť. I tento muž nebol medzi živými. Poznal ho, bol to najhorší čarodejník, ktorého sa každý bál. Ležal tam pred ním, už ho nemohol nijak ohroziť, bol predsa mŕtvy. Prestal sa pozerať na mŕtveho muža a mieril k zrúcanine. Kráčal len chvíľku. Vkráčal do polorozbúranej budovy. Videl tam diery v stenách. Kráčal ku schodisku. Uvidel tam poslednú postavu. Bol to jeho najlepší priateľ. Pred necelou hodinou bránil svoju ženu a jediného syna. I on sa už nenachádzal medzi živými. Zasiahla ho neodpustiteľná kliatba avada kedavra. Zakričal z plných úst , „Veď som tu nikdy nebolll !!!“.
Prebudil sa celý spotený. „Prečo mat vždy ten istý sen ?“ , spýtal sa do prázdna. „Kedy sa to konečne prestane ?“, túto otázku si vždy kládol, „Prečo ???, Prečo práve ja ???“, Veď som tam nikdy nebol !.“ Jeho kobka bola zahalená v tme. Mal tam len malé okienko, cez ktoré mohol vidieť len malinký kúsok oblohy.
Všade zapáchali mŕtve hlodavce. Obyčajnému človeku by sa hneď zdvihol žalúdok, ale Sírius si už na toto odporné prostredie zvykol. Denne dostával len malý kúsok chleba a vodu, niekedy keď sa mu pošťastilo dostal i nejakú divne zapáchajúcu omáčku. Len keby vedel z čoho je, určite by ju nikdy nejedol. Ale čo mu ostávalo, keď iné jedlo nedostával.
Každý deň bol ten istý. Zvykol si na to. Z druhých cieľ sa ozývali výkriky od bolesti, niektorý sa tu po niekoľkých týždňoch pomiatli. Dni mu ubiehali tým istým pomalým tempom denne. Nikdy nevedel aký je deň, koľko je hodín. Čas len mohol odhadovať podľa Slnka, ktoré mu svietilo do jeho kobky.
Niekde mimo Anglicka žil malý chlapec, ale už to nebol chlapec, niekoľko mesiacov žil v novom tele medzi bájnymi zvieratami, ktoré každé muklovské dieťa pozná ako jednorožce. Harry už poznal a vedel ovládať svoju moc, ktoré má toto biele stvorenie. Spoznal ako sa chovajú ostatné jedince jeho druhu. Musel sa správať ako ostatný. Niekoľko mesiacov mu však trvalo pokiaľ sa všetko naučil. Bol prekvapený ako žijú jeho druhovia. Všetci žili priamo v tom lese, keď sa k nim dostal. O niekoľko dní sa budú musieť všetci z jeho druhu odísť na zimu do nového lesa, kde každoročne stretávajú i iné stáda. Harry nevedel kde to bude, ale už začal pociťovať mierne ochladenie.
O niekoľko dní teplota klesne veľmi nízko a potravy bude málo. Túto informáciu sa dozvedel len včera od vedúceho jeho stáda. Bol prekvapený, že musia odísť za potravou do iného lesa, ale pritom sa tešil že spozná i iné stáda, že sa dozvie nové informácie o živote tam vonku. Prešiel skoro celý týždeň. Presne pred šiestimi dňami zahájilo ministerstvo mágie útok na posledné sídlo temného pána a jeho prívržencov. Tri osoby ktoré to sledovali z diaľky boli prekvapený, teraz už v bezpečí na tajnom mieste. Lucius už mal prichystaný plán ako napadnúť ministerstvo na oddelení záhad. Tešil sa na stretnutie, ktoré by malo byť dnes večer
. Už dlhú dobu sedel vo svojom obľúbenom kresle. Sledoval plápolajúci oheň v krbe. Čakal, pokým nastane tá chvíľa, keď oznámi svojim priateľom svoj tajný plán. Vonku sa začalo stmievať. Nádherné večerné počasie preťalo zapadajúce Slnko. Trvalo niekoľko minút, keď Slnko úplne zapadlo pod obzor. Tma ovládla celú krajinu naokolo. Už nebolo vidieť denné svetlo. Nad malým domom o ktorom nik nevedel kde sa nachádza sa mihli po oblohe dve temné postavy. Zamierili priamo ku vchodu tohto malého sídla. Toto sídlo patrilo po generácie rodine Malfoyou. O tomto dome vedeli len priatelia a rodinný príslušníci. Dve temné postavy sa zhmotnili priame pred veľkými dubovými dverami. Bolo počuť tlmené klopanie. Nečakali dlho, pokiaľ sa otvorili. Vošli do domu a hneď ich privítala hlava rodiny. „Vitajte priatelia“, privítal ich s úsmevom Lucius. Obidvaja muži v tmavých hábitoch ho tiež privítali a pri tom šli rovno obývacej izby, kde horel príjemný teplý oheň. „Tak moji priatelia. Zajtra v raných hodinách zaútočíme na ministerstvo. Budeme sa musieť dostať priamo na odbor záhad. Budeme musieť použiť letax. Keďže v raných hodinách je letax zablokovaný, ale viem ako sa tam dostať. Na ministerstve mám svojich špehov. Tí zapnú letax o druhej ráno, nechajú ho otvorený len dve minúty. Preto sa budeme musieť v stanovenom čase premiestniť letaxom. Všetko bude závisieť na našej rýchlosti“, dopovedal a pri tom ponúkol ohnivé wisky. Rozhovor pokračoval ešte necelú hodinu. Nakoniec všetci čakali, pokiaľ im nastane ten správny čas, aby sa vydali priamo na ministerstvo. Toto bol posledný plán, ako nájsť tú poslednú vec, ktorá pomôže aby mohol temný pán znovu povstať.
Komentáre
:-)
Jen tak dál.