Prešlo už niekoľko týždňov po procese na súde, ktoré sa konalo na ministerstve mágie. I keď všetkých zajatých prisluhovačov toho, koho je zakázané menovať boli odsúdený na doživotie na najhoršej väznici Azkabane, ale len jeden nebol odsúdený, mnohý ho poznali ako učiteľa elixírov v čarodejníckej škole Rokfort.
Čas utekal veľmi rýchlo, a o niekoľko dní si na tento incident nikto nespomenul. Veď nebolo prečo, veď hrozba z útokov veľmi rýchlo pominula. Život šiel ďalej, každý mal na starosti len svoje myšlienky.
Niekde tam, kde nikto nevedel ešte zostávali niektorý, ktorý sa nevzdali svojej vysnívanej nádeje, ktorý verili že sa ich sny znovu naplnia. Týchto pár ľudí ešte žilo v zákutí tejto krajiny, ale pred verejnosťou to nedávali najavo, však ich mená nikto nepoznal. Veď ony patrili do temného rádu. Verili že ich veľký majster sa niekedy vráti, že nastane ich spätná odveta za to, že ich všetci nenávideli. Ich idea sa zbaviť muklovského odpadu napĺňala do mordu kostí, veď len čistá krv je tá pravá.
Severus Snape, bol pod dohľadom pracovníkov ministerstva mágie. Vždy keď odišiel od svojho domu, sa za ním vždy niekto neprestajne prikrádal. Ani to netušil, žil svoj život. Minister vždy na ňom hľadal nejakú zámienku aby ho mohol odsúdiť na ten najhorší trest, pobozkanie dementorom. Práve tento muž sa chystal na malé nákupy do zašitej uličky, lebo mu chýbali prísady do zakázaných elixírov. Vždy chcel mať po ruke všetky dôležité prísady a uvarené základné elixíry. Práve si obliekal čierny dlhý habít a chystal sa premiestniť aby si mohol dokúpiť prísady na čiernom trhu. Mal dosť peňazí, ktorá väčšina pochádzala ešte za čias, keď musel slúžiť temnému pánovi. Premiestnil sa do zašitej uličky a hneď si to zamieril do obchodu, kde mohol len tam nakúpiť zakázané prísady.
Posledný najviac verný temnému pánovi, si ešte vždy lámal hlavu ako pripraviť svoj posledný plán. Ostali už len traja, ktorý sa nebáli postaviť ministerstvu, ostatný buď už sedeli v Azkabane alebo sa dobrovoľne vzdali svojho plánu pokračovať v boji. Len traja z dvoch desiatok sa už nemohli dočkať odvety. „Milý priatelia, dnes sa vám poviem náš posledný plán, dúfam že nám vyjde. Náš plán bude spočívať v tom, že sa tajne dostaneme na ministerstvo, do oddelenia záhad. Musíme získať vec, ktorá nám pomôže aby k nám znovu vrátil náš lord. Tá vec nám pomôže aby sme mohli začať našu dlho očakávanú odvetu. Od dnes za sedem dní sa tu znovu stretneme. „ Malfoy dopovedal a už začal rozmýšľať nad tým ako sa dostanú na ministerstvo.
Severus si práve vyšiel z obchodu, kde si nakúpil všetky potrebné prísady, ktoré ho stáli veľké peniaze. Zaumienil sa pozrieť i na priečnu ulicu. Vo svojich myšlienkach sa tešil, že ich útok pred niekoľkými týždňami mal nejaký účinok. Prešiel bránu, ktorá obklopovala tieto dve ulice. Zahľadel sa po celej ulici. Keď zbadal ako vyzerá ulica, ostal stáť s otvorenou pusou. Nielenže sa nikto nebál už žiadneho útoku, vyzeralo to tu akoby sa tu žiaden nekonal. Celá dlhá ulica bola plná kúzelníkov, od malých až po veľkých, mnohý si obzerali výklady obchodov. Vyzeralo to tu akoby o niekoľko dní mal začať nový školský rok. Celou ulicou vládla trma-vrma. Nedalo sa tu poriadne prejsť a ešte k tomu si po obzerať výklady obchodov.
Severus s naštvaným výrazom sa premiestnil dom do svojej izby.
Na ministerstve prišla šokujúca správa. Niekto odhalil miesto sídla temného pána. Na oddelení aurorov sa už všetci pripravovali na útok. Už sa nemohli dočkať, keď už konečne zanikne aj to posledné nebezpečenstvo k navráteniu temného pána. Veď takáto správa prijde len raz za život. „Ako to je možné a kto to zradil ?“, vykríkol vedúci oddelenia aurorov keď mu prišli oznámiť túto neskutočnú informáciu sami podriadený. „Hneď sa všetci pripravte, o desať minút odchádzame zaútočiť na to miesto“, dokončil vedúci a hneď šiel o tom informovať samotného ministra.
Severus Snape sa už dobrovoľne vzdal všetkých nádejí o navrátenie svojho majstra. Málokto tušil, že je medzi nimi ale nie v ľudskej podobe. Nemohol zomrieť, lebo jeho časti duše sú chránené na určitých miestach.
Blížila sa tá chvíľa, keď sa mala začať posledná očistca od neskutočnej hrozby. V hlavnej miestnosti na ministerstve v oddelení aurorov už všetci ich členovia čakali, keď bude vyhlásená správa o útoku. Netrpezlivo čakali. Sám minister osobne sa prišiel pozrieť na útok. Zahájil reč,“ Drahý kolegovia, pred niekoľkými minútami som dostal správu o mieste, kde sa zdržiavajú posledný zástancovia, veď viete koho. Poznáme ich presnú adresu. Na tomto mieste sa kedysi zdržiaval i samotný veď viete kto. Dnes padnú posledné zvyšky jeho vlády, a už nikto sa ho nebude nikdy báť. Tak hor sa na nich.“ , vydal príkaz a zrazu sa všetci okolo stojaci začali premiestňovať na to miesto.
Nad veľkým príbytkom bola hustá hmla. Bola to jedna z ochranných bariér ktorá mala upozorniť nad nevítanými návštevníkmi. Jeho obyvatelia nevedeli čo sa chystá. Zrazu bolo počuť niekoľko násobné premiestnenie. Práve prichádzali útočníci z radou ministerstva.
O necelú minútu sa i obyvatelia tohto veľkého príbytku dozvedeli o návšteve. Zatiaľ všetkých potenciálnych útočníkov držala bariéra. Lucius hneď začal konať. Rýchlo vyhlásil „Baliť“, týmto kúzlom rýchlo zbalil najpotrebnejšie a najdôležitejšie predmety, ktoré potreboval. I jeho spoločníci urobili to isté. Keď sa začali rúcať prvé bariéry okolo ich sídla, už po nich neostalo chýru ani slychu.
Ďaleko od ľudských obydlí v ďalekej krajine Anglicko sa v jednom veľkom tmavom sídle začal odohrávať útok. Obyvatelia tohto sídla už neboli vo vnútri. Keď sa začal prvý útok, všetci poslední traja prívrženci tohto temného rádu už zdúchli.
Na celým okolím sa začala zaťahovať. Nebo začalo tmavnúť. Členovia ministerstva už prenikli prvými ochrannými bariérami. Sám minister mágie na čele tejto veľkej skupiny pomáhal s rušením bariér. Niekoľko desiatok minút im trvalo pokiaľ zrušili i tú poslednú bariéru.
Obloha nad nimi sa už celkom zatiahla. Netrvalo dlho a začalo hneď na to mierne pršať. Celá veľká skupina čarodejníkov začala prenikať dnu do temného sídla.
Celé temné sídlo začali prehľadávať. Všetky krídla tohto ohromného sídla, nezabudli ani na pivničné priestory. Ale netušili že ich neustále sledujú tri zahalené v postavy v čiernom. Celý čas tam stály, keď celá skupina prehľadávala celú budovu. S nenávisťou ich sledovali. Len keby mali aspoň tú malú možnosť sa pomstiť.
Pracovníci ministerstva prehľadávali celú budovu, izbu po izbe. Po necelej hodine keď sa všetci už zhromaždili pred bránami tohto sídla sa pripravovali na odchod. Nenašli však žiadny náznak, že by tu niekto býval, ani jediný zakázaný predmet. Samotný minister rozkázal uzavrieť brány. Sám osobne zapečatil vchod. Vyriekol zastieracie kúzlo, aby ho ostatný čarodejníci nemohli už nikdy nájsť.
Celá skupina aurorov už čakala na samotného ministra aby sa mohli premiestniť. Ešte vždy sa na túto celú situáciu pozerali tí traja zahalený čarodejníci. Premiestnili sa do domu, kde býval Lucius.
O tom istom čase si Severus Snape, ktorý bol už doma triedil nové prísady. Počul hlasité klopanie na dvere. Prekvapený že ho niekto hľadal šiel otvoriť neznámemu. Zišiel o poschodie nižšie. Namieril si to práve k dverám. Prešiel do príjmacej miestnosti. Otvoril dvere. Na veľké prekvapenie v nich zbadal samotného riaditeľa Rokfortskej školy. „Ahoj Albus, čo tu robíš ???“, opýtal sa ešte rozčarovaný Severus. „Musíme sa pozhovárať, viem závažné informácie, ale tu medzi dverami nebudeme hovoriť, nepozveš ma ďalej ???“, opýtal sa riaditeľ, keď naňho neveriacky pozeral Severus. „Ale áno“, pustil ho do vnútra a pri tom musel trocha uhnúť aby mohol vojsť ,“ choď do obývacej miestnosti“ , pozval ho, „prosím sadni, dáš si niečo“?
„Ale áno, ak máš čaj“, pri tom Severus šiel postaviť na čaj. „Albus, čo potrebuješ ?,opýtal sa váhavo učiteľ elixírov. „Dnes pred necelou hodinou ministerstvo napadlo sídlo ty vieš koho. Ale zatiaľ ešte neviem viac podrobných informácii. Dávaj si veľký pozor. Minister ťa bude sledovať na každom kroku. Bude ti v pätách“ . „Ale ako to je možné, kto mohol vyzradiť temné sídlo ?“, opýtal sa prekvapene Albusa. „Neviem, ale dúfam že do zajtra sa mi to podarí túto informáciu získať“.
„Severus, musím ti niečo povedať, ale to čo ti teraz poviem nemôžeš nikomu nikdy povedať, lebo to bude veľmi nebezpečné. Mám tušenie že Harry žije, síce neviem kde ale to čo som vypátral v hlavnej knižnici na ministerstve v zakázanom oddelení znie veľmi prekvapivo“. „Albus veď sme ho hľadali niekoľko rokov, nikde sme o ňom nenašli ani najmenšiu zmenku. Ak žije, tak musí žiť niekde mimo tohto sveta.“
„Nie mýliš sa. Lily nebola obyčajnou čarodejníčkou. V jej krvi bolo posolstvo jednorožcov.“ „Ale Albus, to znamená že bola ich kráľovná ?“, opýtal sa Severus a neveriacky naňho pozeral. V tej chvíli bol počuť pískanie čajníka, kde vrela voda. Severus ho zobral a nalial do pohárov horúcu vodu. „Nie mýliš sa Severus, Lily nebola kráľovná ale jej babka. Dedičstvo preskočilo niekoľko generácii. Ale je tá tu možnosť že Harry je dedic. To by potom znamenalo že on doteraz žil medzi nimi.“
„Ale ako, veď sme prehľadali i lesy“, poznamenal Severus a pri tom pomaly pil horúci čaj. „Severus, neprehľadali sme lesy ostatných krajín, len lesy tú v Anglicku.“ „Dúfam že máš pravdu Albus, raz sa objaví to dúfam, len aby s nimi nežil celý život. „, odmlčal sa. V tom sa riaditeľ postavil a začal vyriekať dlhú vetu v neznámom jazyku. Keď ju dokončil, nejaké svetla sa vpilo profesorovi do srdca. „Od teraz nebudeš môcť nikomu hovoriť o týchto nebezpečných informáciách. Dopil čaj a pred Severusom sa premiestnil k pozemkom Rokfortskej školy.
„Milý kolegovia, dnes sme sa zbavili posledných zvyškov zla. Musím vám pogratulovať k tomu, že sa nám podaril ten rýchli útok na temné sídlo. Od dnes si už nikto nespomenie na toho veď viete koho. Ten nás ohrozoval niekoľko rokov. Rekonštrukcia nášho spoločenstva sa podarilo. Nikto sa ho už nebojí a všetci jeho zastáncou máme pod dohľadom v Azkabane“ dohovoril minister. Všetci sa už začali rozchádzať. Ale pri tom sám minister nevedel, čo hrozí. Len aby sa temný pán nikdy nevrátil. Toto si pomyslelo viacero ľudí.
Harry, ktorý si užíval bezstarostného života sa naučil aspoň trochu ovládať svoju moc. Pripravoval sa na svoj údel, o ktorom ešte nemohol vedieť.
Pred necelým mesiacom pred bojom na priečnej ulici.
Neďaleko väčšej obce, ktorú nazývali Godrickov dol, bol menší dom, skôr chatrč. Na prvý pohľad vyzerala chatrne, ale vo vnútri bolo útulné miesto. Ukrýval sa tu Sirius Black, ktorého všetci hľadali. Bol hľadanejší než Lucius Malfoy.
Nemohol vychádzať vôbec cez deň von. Našťastie bol zveromág a jeho podobu nikto nepoznal.
Raz šiel do obce aby niečo našiel podzub. Bol bežný deň, i počasie nebolo až tak hrozné. Obyvatelia ho už poznali ako túlavého väčšieho psa.
Ako vždy ležal pri jednej lavičke, ktorá sa nahádzala pri menšom vidieckom obchode. Občas sa tu zjavili i cudzí ľudia, ktorý boli oblečení naozaj divne, veľmi sa odlišovali.
I dnes to bolo tak. Menšia skupinka postarších mužov v zaujímavom oblečení vychádzali z obchodu. Jeden z nich si všimol psa pri dverách ako tam len tak leží.
"Robert, pozri sa tu ", zaznelo od jedného muža, ktorý bol najnižší z celej skupinky. "Ale čo otravuješ, veď to je len nejaký zatúlaný pes", odvetil jeden z kolegov. Všetci sa na čierneho psa zadívali. "Je nejaký zvláštny, zaznelo z radu.
Jeden z nich sa priblížil ku psovi že ho trochu podráždi, ale nakoniec prestal. Pes sa zrazu postavil, ovoňal toho divného muža a začala sa mu ježiť srsť. Z ničoho nič zaútočil. Zahrýzol sa mu do ruky.
Najvyšší muž sa poobzeral a vytiahol akúsi paličku a namieril na psa.
Sirius Black, stratil vedomie, nevedel ako sa dostal tam, kde teraz je ...
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Ale kde sú tí traja neznámi a čo sa stane na odbore záhad za sedem dní. Nemôžeme zabudnúť ani na Harryho. Viac v budúcej kapitole.
Komentáre