Nad starým lesom sa zjavili fialové iskry, ktoré veľmi rýchlo zmizli. V ďalekých končinách lesa sa týči starobylí hrad. O niekoľko hodín sa začne stmievať. Slnko sa dostávalo do poslednej fázy dňa. Veľmi pomaly nastával večer.
Desať ročná študentka Rokfortskej strednej čarodejníckej školy dnes zažila vzrušujúci deň. V jej mladom veku nastal najhorší prelom. Dnes už dva krát jej išlo o život.
Od samotného rána mala veľmi pochmúrnu náladu. Chcela vidieť svojich rodičov, síce boli len muklovia ale vôbec je to nevadilo. Len pred niekoľkými mesiacmi sa dozvedela že je čarodejníčka. Pred tým vôbec nič netušila. Síce občas sa stávali nevysvetliteľné veci, keď bola veľmi nazlostená, ale vinu za to čo je si nedávala, veď skoro desať dlhých rokov žila ako obyčajné dieťa.
Keď sa z ničoho nič ocitla uprostred tohto čudného lesa, vôbec nemohla uveriť ako sa sem dostala. Paniku ktorá ju ovládla jej nepomohla. Pred necelou hodinou ju napadlo stvorenie noci. Vlkodlak, podľa rôznych povestí by mal zabíjať len v splne Mesiaca. Žeby sa všetci mýlili ?
Keby niet čarodejníka ktorý ju zachránil už by tu nebola. Len keby ju vzápätí aj on nechcel zabiť kliatbou ktorá sa nedopúšťa. Peter Petrigrew si zaslúži ísť do Azkabanu, najstrašlivejšieho väzenia v Anglicku, ktoré sídlilo na malom ostrove uprostred Severného mora.
Nakoniec ju naozaj niekto, či skôr niečo chcelo zachrániť. Pred smrtiacou kliatbou ju zachránilo bájne stvorenie, ktoré sa zjavilo na poslednú chvíľu. Bol to strieborný Pegas. Veľmi mladé zviera, ale na svoj vek si vedelo poradiť. I ono muselo bojovať proti vlkodlakovi, ktorého na samotný koniec odohnal svojou mocou.
Ale zviera sa prepočítalo, lebo to nebol obyčajný vlkodlak, v jeho tele už teraz prúdil strašlivý jed, ktorý ho veľmi pomaly vysiľuje a zabíja.
Už vyše desiatich minút tam ležal, hneď vedľa Hermiony, ktorá si nedokázala vôbec pomôcť. Poranila si nebanlivo svoju pravú nohu, možno ju mala zlomenú, ale vôbec to nevedela odhadnúť. Jediné čo spravila bolo vypustiť fialové iskry zo svojho prútika. Ostávalo len čakať pokým ju niekto nepríde zachrániť. Našťastie ju už hľadali na pozemkoch školy, ale bohužiaľ bola v samotnom srdci temného lesa, do ktorého sa skoro každý čarodejník bál vkročiť.
To neplatilo pre profesorský zbor, ktorý už pred malou chvíľou vkročil do toho istého lesa. Šli ju zachrániť len traja profesori, ale vždy lepšie ako nikto.
Malý hlúčik čarodejníkov kráčal hustými krami Zakázaného lesa. Vstup do tohto lesa bol zakázaný kvôli nebezpečenstvu, ktoré sa v ňom ukrýva.
Len traja z veľkého počtu profesorov na škole sa vydalo zachrániť prváčku z ich školy. Nielen oni sa báli o ňu, ale aj jej najlepší kamarát s ktorým chodila do tej istej fakulty.
Taraxacum officinale, tak sa nazýva bylina, ktorú nájdete všade, kam sa len pozriete. Ale len málokto vie že má aj iné použitie ako poznáme. V nej sa skrýva jedinečná látka taraxacín, ktorá dokáže vyliečiť len je jedinú bytosť, bájneho magického tvora, ktorého sme ešte nikdy pred vlastným zrakom nevideli, len v obrazoch sa nám občas zjavuje.
Prebiehali dlhé minúty. Hermiona sa zúfalo pozerala na tak čisté stvorenie. Nevedela ako mu vôbec pomôcť, či skôr sebe. Len keby nemala niečo s tou nohou. Nikdy sa tak nemusela báť ako dnes, nielen o seba ale aj o niekoho druhého.
Už len niekoľko sto metrov a budú tam. Dubledor, riaditeľ Rokfotskej strednej školy sa už blížil k svojmu cieľu. Všetci traja šli tým smerom, kde zahliadli v diaľke fialové iskry. Každým metrom sa približovali k svojmu cieľu. Všetci dúfali že sa jej nič nestalo. Vyše hodiny sa ich obavy napĺňali.
Hermiona ešte vždy stále bola opretá o strom. Už po tretí krát za dnešní deň sa k nej niekto približoval. Husté kry neďaleko nej hlasne šušťali, akoby sa niečo veľké približovalo.
Vôbec neváhala vytiahnuť svoj prútik. Niečo jej napadlo. Poznala ľahšie kúzlo na obranu, ale ešte nikdy ho neskúšala použiť.
Šušťanie neprestávalo. Čoraz to bolo bližšie. Už len necelých desať metrov a už by to bolo u nej.
Pozdvihla svoj prútik. Zamierila tým smerom, kde sa niečo neustále k nej približovalo. Z plných pľúc zakričala „ani hnúť“, slabo zápästím mávla. Z jej prútika vyletel červenkastý lúč kliatby, ktorá by mala každého potenciálneho útočníka poslať do ríše snov.
Už niečo vyliezalo z pod hustého kra. Zrazu sa objavil veľmi starý kúzelník s veľmi dlhou bradou, ktorý mal na sebe modrozelený dlhý hábit, ktorý mu siahal až po zem. Jeho tvár prezrádzala obavy o niekoho ale teraz sa zmenila ako keby bol vyľakaný z neznámej kliatby. Len slabo vystrčil pred seba pravú ruku. Červenkastý lúč kliatby sa doňho len vpilo a nič nespôsobilo.
Hermiona neveriacky civela na starého muža, bol to sám osobne jej riaditeľ školy.
„Pán riaditeľ .....“, len sa odmlčala a nemohla veriť vlastným očiam. Len naňho civela ako na nejaké zjavenie.
Dubledore spravil niekoľko krokov k nej. Z hustých krov vyliezli ďalší dvaja čarodejníci. Severus Snape, jej nenávidený profesor elixír tam stál v plnej kráse, ako obyčajne, v dlhom čiernom hábite i jeho havranie vlasy boli ako vždy učesané dopredu, niekto by skôr povedal že ulízané. I on po pošiel dva kroky dopredu, aby urobil nejaké miesto pre posledného návštevníka. Nebol to iný ako riaditeľka jej fakulty Minerva Macgonagalová.
„Čo tu preboha stvárate ?“, s kríkla na ňu jej profesorka.
„A čo to tu je vedľa vás. Vy vrahu !!!“, Snape sa náramne vytočil keď zbadal ležiaceho Pegasa pri jej nohách, ktorý hlbokými vzdychmi dýchal, mal zavreté svoje oči. Z jedného boku mu tiekla strieborná tekutina, bola to jeho vzácna krv, o ktorú by sa niektorý čarodejníci aj zabíjali.
„Albus, to čo spravila, sa trestá doživotím v Azkabane. Budeme musieť niečo urobiť“, tento krát už tak hlasno nevykrikoval, ale vždy bolo cítiť z jeho hlasu zlosť, ktorú si chcel na niekom rád vybiť.
„ Slečna Grangerová, ako nám to mienite vysvetliť. Tak čakáme na to vysvetlenie.“, Dubledore čakal na jej odpoveď.
„Pán profesor, on má zachránil,“ naliehala Hermiona.
„Ale to nemení situáciu, keď tu leží pri vás a veľmi pomaly umiera“. No čakám na celé vysvetlenie“. „Albus, nech nám to konečne povie. Som na to nesmierne zvedavý“, Severus sa už nemohol dočkať jej odpovede.
„Grangerová, no čakáme na vašu odpoveď. Bude to konečne ????“, táto otázka smerovala priamo k Hermione, ktorej nič iné nezostávalo než povedať pravdu.
„Dnes ráno som sa sem dostala, ale neviem ako. Celú domu som bola zamyslená. Keď som zistila že som sa tratila už bolo neskoro. Neviem ako dlho som blúdila ale keď som zakopla, chcel ma napadnúť ale jeden čarodejník menšej postavy ma zachránil ale i on sa ma pokúsil zabiť smrtiacou kliatbou. Ale zrazu sa tam objavil ten Pegas, ktorý ho omráčil ale napadol ho ako mňa ten vlkodlak, ktorý ho poranil“, skoro všetko povedala, na čo si vtedy dokázala spomenúť.
„Tak toto všetko mení“, nadhodila Macgonagalová.
„Kde je ten čarodejník“, tento krát sa už jemne opýtal Dubledore.
Hermiona ukázala rukou tam kde ležal ten čarodejník. Chýbala mu jedna ruka, ktorú obetoval za svojho pána.
Všetci sa obrátili tým smerom. „Peter Petrigrew“, niekto z nich prekvapene vydýchol.
„No konečne bude pod zámkom“, Macgonagalová sa už tešila, keď konečne zavrú toho zradcu.
„Na čo čakáš Severus, spútaj ho“, rozkázal riaditeľ.
„Albus, ale čo to zviera, predsa zomiera. Už nie je čas“, Macgonagalová už dostávala strach, keď pozerala na to nádherné zviera ako muselo trpieť. Veľmi pomaly z neho vyprchával život.
„No skoro som na to zabudol“, Dubledor si hneď priznal.
Severus Snape už spútal drobného čarodejníka.
„Severus, rýchlo nájdi tú bylinu, určite vieš akú,“ Dubledore vôbec necakal kým ho ostatný pochopia. Vedel ze Severus je majster vo svojom obore.
Nemusel dlho hľadať. Našiel ju len niekoľko metrov od nich. No čas rýchlo ubiehal. Nezostávalo veľa minút aby nádherný Pegas pred ich očami zomrel.
Už všetci stáli okolo bájneho zvieraťa, ktorého by chcel uvidieť aspoň raz v živote každý človek.
„Severus, nestoj tu ako socha. Listy mu rýchlo prilož k rane.
Snape vedel ako na to. Vytiahol malú striebornú dýku, ktorú nosil pre každý prípad zo sebou. S ňou si prerezal kus svojho hábitu, aby mohol zviera obviazať.
Listy priložil k rane, ktorú vzápetí obviazal kusom svojho hábitu.
Blížil sa koniec dnešného dňa. Pre jednu mladú čarodejníčku to bol veľmi dlhý deň. Dnes jej hrozila dva krát smrť ale ako zázrakom ju vždy niekto zachránil. Dnes sa naučila jednu závažnú vec „kto ťa po prvý krát zachráni, nemusí byť tvojim záchrancom ale aj on sa o to môže pokúsiť“.
Večer v spoločenskej miestnosti sa spolu stretli dvaja najlepší kamaráti, či skôr priatelia. Ich priateľstvo bude v budúcnosti viacej krát pokúšané. Obaja majú len jeden druhého. Budúcnosť zatiaľ zostáva otvorená.
Ten najhorší zradca rodiny Potterových, vrah a smrťožrút v jednej osobe si už odpykáva svoj zaslúžený trest uprostred Severného mora, v Azkabane. Doposiaľ odtiaľ utiekol len jeden jediný väzeň.
Tajomstvo jedného chlapca zostáva zatiaľ dobre ukryté medzi členmi Fénixovho rádu. Nie je medzi nimi ale nie je pri tom ani ďaleko. Aké osudy sú pre nich prichystané.
A aby sme nezabudli na zázračné stvorenie, ktoré dnes zachránilo život jednej študentky Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Áno Pegas, mýtické stvorenie, ktoré tak čisté a vznešené. Podľa povestí je to najsilnejšie zviera so zázračnou mocou. Ten ktorý chce niečo urobiť nečisté a uzrie toto zviera tak hneď stratí ododhlanie k svojmu činu. Radšej utečie akoby by mal pozerať tomuto zvieraťu do očí.
Ale čo sa sním stalo ? To už je druhý príbeh.
Komentáre
Alcore
....
dokončenie kapitoly
.........