Bolo ráno. Nad celou krajinou žiarilo silno Slnko. Na oblohe nebola ani mráčka. Fúkal slabý príjemný vietor.
Dvanásťročný chlapec Eric pred chvíľou vstal. Práve schádza dole schodmi, aby sa šiel naraňajkovať. Už sa nevie dočkať čo bude mať na raňajky. Dnes preňho bol všedný deň. Ale čo sa odohralo včera v noci, to bol preňho niečo ako sen.
Zišiel dole schodmi a namieril si to práve do kuchyne, kde boli preňho prichystané raňajky. Jeho mama už čakala. Eric si sadol na stôl, hneď sa pustil do jedenia.
O niekoľko minút po raňajkách vyšiel naspäť do svojej izby pre veci do školy. Zobral si tašku, kde mal prichystané učebnice na dnešný deň. Bolo už pol ôsmej rýchlym krokom vykročil dole chodby, otvoril dvere od domu a hneď na to vybehol do školy.
Jeho škola bola pätnásť minút cesty. Ešte vždy mal v kapse ten čudný prívesok. Prešiel cez cestu, ktorá oddeľovala školu. O malú chvíľu prešiel bránami školy.
Dnes, ako vždy mal šesť hodín. Dnes bola streda, to preň ho znamenalo najťažší deň v týždni. Hodiny mu rýchlo ubiehali. Koniec školy a blížil nezvratne rýchlo.
Práve vychádzal spoza brány školy. Bol nesmierne rád že na dnes sa škola skončila. Šiel tým istým smerom, ako šiel ráno do školy. Už sa nemohol dočkať než si poriadne prezrie ten nový šperk.
O niekoľko minút na to šiel rovno von zadným vchodom. Konečne sa ocitol vonku na ich dvore. Už na to čakal celý deň.
Z vrecka vytiahol ten divný predmet. Vyzeral ako nejaký vzácni medailón. Na prednej strane boli nejaké divné znaky, akoby znázorňovali nejaké písmo. U prostred bol symbol ktorý vyzeral ako nejaký pentagram. Otočil ho na zadnú stranu. Bol tam podobný symbol. Ale i text bol v nejakom inom jazyku.
Prstom znovu preskúmal lesklý povrch medailónu. Bol presvedčený že nie čo musí ukrývať. Skúsil ho násilím otvoriť, ale nepodarilo sa. Prstom prešiel po celej hrane. Začala mu tiecť krv, lebo hrana medailónu bola veľmi ostrá.
Pák kvapiek krvi mu padlo priamo do ten zvláštny symbol. Symbol zažiaril červeným svetlom. O niekoľko sekúnd sa potichu otvoril medailón. Uvidel vo vnútri akési latinské písmena. V mysli si ich prečítal, ale nadávali mu zmysel.
„Čo do pekla to má znamenať ???“, zakričal z plných úst do diaľky. Znova to prečítal, ale tento krát na hlas, „ De orbium colectium erpemantus libri“ Znova zažiaril i celý vnútrajšok medailónu. Zrazu uvidel len biele svetlo. Mal pocit akoby sa niekam prepadal. Začalo mu byť zima. Nakoniec ucítil pevnú zem pod nohami, ale ešte vždy pred sebou nevidel vôbec nič, len biele svetlo, ktoré žiarilo neustále.
O malú chvíľku sa pred ním zjavila kniha. Kniha vyzerala akoby už mala niekoľko storočí, jej obal lemoval zlatý symbol, ten ktorý bol tiež na medailóne. Malý chlapec sa po ňu zohol. Prešiel rukou po jej obale. Nemohol sa vynadívať na zlaté lemovanie knihy. Otvoril ju. Začal v nej listovať, ale bohužiaľ všetky stránky tejto knihy boli prázdne.
Znovu ju otvoril na prvej strane. Zrazu sa v nej začalo objavovať krásne maľované písmená. Síce tie slová neboli v jeho v rodnom jazyku, ale hneď ich začal čítať, akoby túto reč poznal celý život. „Vitaj, môj synu. Dnes ako to bolo predpovedané si našiel svojho pravého otca. V našej krajine bola veľmi dlhá vojna. Ty sám máš moc, o ktorej sám nevieš. Naša krajina sa volá Nemerfit. Po dlhé roky tu bola vojna. Najsilnejší muž z nášho rodu zosadil pred niekoľkými desaťročiami bývalého vládcu, jeho pravé meno je zakázané vysloviť. Keď si našiel medailón a otvoril si ho, ty si ten pravý dedic nášho rodu. Tvojou úlohou je ochraňovať ľudí našej krajiny. O niekoľko minút po zatvorený tejto knihy ju budeš môcť pocítiť, ale nikomu nemôžeš povedať kto si. Medailón si zaves na svoj krk. S ním budeš ovládať svoju moc, keď sa stebou spojí. O niekoľko dní sa ti objaví podobná kniha, kde bude napísaná história našej krajiny, ale ovládať svoju moc sa musíš naučiť sám. Želám ti aby sa ti darilo. O niekoľko mesiacov sa spolu stretneme. Zatiaľ všetko drž v tajnosti. „
Keď dočítal, kniha hneď na to zmizla. Medailón si zavesil na krk. Začal žiariť červenou farbou. Dotkol sa kože, do ktorej sa hneď vpil. Eric pociťoval silnú bolesť na hrudi. Keď všetko skončila na svojej hrudi mal symbol ktorý bol pred tým bol na medailóne.
Svetlo v priestore prestalo žiariť, a on sa znovu ocitol na tom istom mieste. Pozrel sa na hodiny, ale neubehla ani sekunda keď sa tu nenachádzal.
Komentáre