Bola noc. Neďaleko lesa stál menší dom. Na čistom nočnom nebi svietil úplnok Mesiaca. Len niektorý ľudia vedeli čo tento deň znamená.
Z hustého lesa sa predierala veľká postava zvieraťa. Bol o niečo väčší než obyčajný vlk. Ten pohľad by každého človeka vydesil. To zviera bola predtým pekná žena, ale to čo sa z nej stalo sa dá veľmi ťažko opísať. V tejto nočnej hodine sa tajomná postava priblížila k tomu domu.
Chcela len krv, milovala praskanie kostí keď sa zahryzla do svojej obete. Nikto by neveril že sa z obyčajnej ženy môže stať tento tvor. Vkročila cez už rozbité dvere. Namierila si to priamo do polootvorenej izby. Jej tesáky sa jej blyšťali v úplnej tme.
Chlapec v tej chvíli nečujne spal. Postava otvorila s veľkých rachotom dvere. Chlapec už bol v tej chvíli hore. Posadil sa na posteli. Nemohol uveriť čo vidí.
Pred sebou uvidel veľkého šedivého vlka, z tlamy mu padali sliny na dlážku. Dostal veľký strach. „Čo to ?“, pomyslel si. Vlk sa rýchlo priblížil k chlapcovi. Pomalými krokmi sa neustále približoval ku chlapcovi.
On sa postavil na posteľ, bál sa čo sa stane. Zatiaľ vo vedľajšej miestnosti sa zobudili jeho rodičia. Nečakali dlho pokým nezačuli z izby ich syna nejaké vrčanie. Obliekli si župany a rýchlo sa ponáhľali za svojim synom. To čo uvideli pred ich synom, to im vyrazilo hneď dych. Veľký vlk sa už približoval ku chlapcovi, vôbec sa neotočil a nepozrel sa za seba na nevítaných hostí. Mal len v očiach svoju obeť. Rozbehol sa a skočil po chlapcovi. Teodor hneď nečakal pokým naňho dopadne vlk, pozrel sa na nočný stolík kde zbadal malú dýku, síce nevedel čo tam robí ale popadol ju.
Teraz už bol ozbrojený, práve naňho dopadol vlk a svojou váhou ho prevrhol na posteľ. Veľmi sa toho bál že ho zabije. Zviera ho začalo trhať.
„Mark rýchlo dones pušku“, zakričala naliehavo jeho matka na svojho manžela. Nemohla sa pozerať ako sa to zviera vrhlo na jej syna. O niekoľko sekúnd už nabíjal zbraň. Dával náboje do pušky až teraz uvidel ako jeho syn kričí o pomoc. Triasli sa mu ruky síce mu už padli dva náboje, ale nakoniec sa mu podarilo nabiť zbraň. Namieril na vlka a strelil. No nepomohlo to, akoby ten vlk bol nesmrteľný. Znovu nabil a strelil, a nič.
Teodor už vo svojich bolestiach nemohol vydržať. Mal okolo seba len krv. Zobral posledné zvyšky svojich síl a odhodil dravca o necelý meter ďalej. Mal na sebe rozsiahle zranenia, krv sa mu valila zo všetkých jeho rán. To zviera znova po ňom skočilo. Tento krát si pripravil svoju dýku. Vlk naňho skočil a prestal sa hýbať.
Chlapec spozornel. Nevedel čo sa stalo i jeho rodičia už sa pozerali z veľkou úľavou. Teodor odhodil už mŕtve zviera čo najďalej od seba. Bol veľmi rád že prežil. Až teraz si všetci všimli že vlk mal prebodnutú kožu a dýka bola zabodnutá uprostred srdca.
Chlapec sa chcel postaviť na svoje nohy ale už nemal síl. „Mami, tati pomôžte my“. Skríkol už úplne tichým hlasom. Upadol do bezvedomia. Nevydržal svoju bolesť.
„Drahá volaj záchranku“, upozornil ju manžel a rozbehol sa k svojmu jedinému dieťaťu. Bál sa o jeho život. Ešte nikdy nevidel toľko krvi ako dnes. Vyzliekol si svoj župan a obviazal mu hrudník, kde bolo najviac bolestivých rán.
Jeho matka už zavolala pohotovosť. Neprešlo ani desať minút a už bol na ceste k nemocnici. V sanitke sa ho už pokúšali prebudiť.
Komentáre