Na tomto území by ste neobjavili nijakých ľudí. Pred niekoľkými desaťročiami sa na celej planéte začal boj. Vôbec nik doteraz netušil prečo sa to vtedy stalo.
Od toho osudného dňa, keď dopadli zbrane hromadného ničenia na svoje ciele, veľa ľudí zahynulo. Nik by to nedokázal spočítať, boli ich milióny, či už skôr miliardy.
Stačila len jedna malá chyba a takmer všetci obyvatelia na planéte boli závratom zmizli z pozemského povrchu. Ostali po nich nedotknuté mestá, ktoré zahalila okolitá príroda. Posledné zvyšky civilizácie prežívali v malých mestách, ktoré boli kontrolované vládnucou vrstvou. Síce ich bolo veľmi málo, len ony mali zbrane, ktorými by dokázali všetkých zahubiť.
Pred storočím objavili veľmi nebezpečnú zbraň vo vykopávkach uprostred najväčšej púšte Gnot. Pred tým tu žila dávna civilizácie, ktorá z ničoho nič zmizla, tak ako ľudia. Zbraň schovali do tajných laboratórií a celý projekt vyhlásili za prísne tajný, i sám vládca nevedel vôbec o nej.
Ten osudný deň bol nazvaný čierny úplnok, lebo vtedy žiaril Mesiac v splne. Od toho dňa sa nanovo začali písať dejiny. Nik si nechcel pripomenúť tú chybu, ktorá sa stala, preto sa na ňu takmer všetci zabudli.
„Som poslední ?“
Zasneženou krajinou kráčalo snehobiele zviera. Za sebou zanechávalo stopy, ktoré po niekoľkých desiatok minút mizli. Padajúci sneh zvieraťu vôbec nevadil.
Na celej planéte sa zmenila klíma. Boli len dve ročné obdobia. Na tomto území zima trvala skoro osem mesiacov a suché leto, kedy vôbec ani raz nezaprší len štyri mesiace. Nachádzame sa len v miernom pásme. Ak by sme šli na sever, nikoho by sme tam nenašli, len niektoré zvieratá, ktoré sa dokázali prispôsobiť drsnému podnebiu, lebo tam nikdy nie je žiadna jar či leto.
Zviera v bolestiach spadlo na chladnú zem. Za sebou nechávalo krvavé stopy, ktoré sa tiahli niekoľko kilometrov. Bol to vlk, ktorý pred niekoľkými hodinami musel bojovať o svoj život v zápase z jedným z vojakov z aliancie nového sveta.
Presúval sa z jedného mesta do druhého aby dokázal prežiť túto dobu, ktorú vlci nazvali dobu temna.
Príroda bola zničená, takmer všetky lesy boli spálené buď ľuďmi alebo horúcim Slnkom. Veľké množstvá zásob vody z ničoho nič zmizli. Zvieratá unikli na juh, kde ostávali posledné zvyšky nedotknutej prírody, no ľudia o nich vôbec nevedeli.
Vlk si povzdychol. Z hrude mu vytekali malé kvapôčky čerstvej krvi. Bolesťou ktorou trpel bola neznesiteľná. Stratil veľa svojej sily.
Desať rokov nestretol už nikoho zo svojho druhu. Márne ich hľadal. Nezacítil ich pach, nenašiel po nich žiadnu stopu.
Preňho to bolo utrpenie, vedieť že je posledným zo svojho druhu. Túžil len zomrieť, no vôbec sa mu nedarilo. Vlci chcú zomrieť jedine v boji, nikdy nie v spánku. Ale nemu to bolo úplne jedno.
Vlci žili oveľa dlhšie ako ľudský rod, preto sa ich báli. Od pradávna si mysleli že sú temné stvorenie, že ich stvoril samotný diabol, ony mali byť démoni, preto ich neustále lovili. Pre nich boli už vlci vyvinutý živočíšny druh.
Bola tu jedna legenda, tak stará ako celý svet. V legende sa píše o tom, ako vznikol svet.
Vlci boli stvorení samotnou prírodou. Ony jej vládnu už od stvorenia sveta. Keď ešte bol svet mladý, niektorý vlci zmenili svoju podobu a stali sa z nich ľudia. Po mnohých storočiach stratili schopnosť sa zmeniť späť. Len málo ľudí bolo stvorených vlkmi.
Svit červeného splnu Mesiaca bude značiť zánik tohto sveta. Len vlci budú mať možnosť otvoriť raj a ony vyberú, kto bude môcť ísť s nimi.
Všetky mýty a legendy boli napísané do jednej knihy, ktorá bola po stáročia zakázanie, málokto vedel čo znamenajú napísané verše a nikto nikdy im neveril.
Vlk sa prestal hýbať a veľmi jemne zatvoril svoje jantárové oči, ktoré videli tú skazu.
Komentáre
aaaa