Bola nádherná noc. Mesiac svietil svojou plnou silou na celú krajinu. Albus Dumbledore, riaditeľ strednej čarodejníckej školy Rokfort, práve zbadal neďaleko okraja lesa veľké stádo bájnych tvorov.
Dumbledore sa zjavil spoza hustých kríkov. Nemohol sa vynadívať na krásne a ušľachtilé zvieratá. Ich belasé telá osvetľovali okolie malinkej čistinke. Krása týchto tvorov sa nedala len tak opísať, a ani riaditeľ nenašiel vo svojich myšlienkach tie správne slová. Niektoré z nich strážili, tí postavili na obranu, lebo niektorý z ich druhu už spali, nechceli ich zbytočne budiť, len kvôli jednému človeku.
Päť jednorožcov, ktoré boli o niečo väčšie a mohutnejšie ako bežný kôň už bolo prichystaných na obranu svojho stáda. Boli pripravený obrániť svoje rodiny i za stratu vlastných životov. Keďže boli vo veľkej presile, tak mohli aj zaútočiť. Tieto tvory ovládali svoju mágiu veľmi dobre. Žiadny človek nevedel predstaviť čo všetko môžu dokázať.
Riaditeľ hneď za nimi zbadal zlaté ale aj strieborné žriebätá, ktoré po tichu odpočívali, ostatný jedinci boli pripravený ich ochrániť. Ale jediné čo si nevšimol bolo, že bol obkolesený tridsiatkov ďalších jedincov. Vytiahol prútik,, nechcel v žiadnom prípade niekomu ublížiť, preto ho mal len sklonení. Trom z nich, ktorý boli od neho najbližšie začalo z bielych rohov vychádzať zlaté svetlo. Keby spravil len jediný chybný krok vpred, tak by to preňho bolo osudným, musel by sa brániť.
Otočil sa o stoosemdesiat stupňov a už chcel odísť, keď zbadal pred očami ďalšie zvieratá. Nevedel kedy ho obkolesili. Skúšal si nájsť priestor, aby mohol potichu a bezpečne odísť. „Nič vám nespravím. Nechcem vám ublížiť.“ Toto neustále jemným a kľudním tónom opakoval keď našiel na pravo voľný priestor, hneď šiel tým smerom a ani sa pri tom neobracal. Kráčal rýchlim krokom.
Za sebou nechával celé stádo, ešte vždy bol veľmi udivený že sa chystali zaútočiť. „Veď to nie sú kentaury. Nemajú takú inteligenciu, veď vždy sa obyčajných ľudí báli, hlavne čarodejníkov. Nikdy som nevidel, že by nejaké stádo sa priblížilo tak blízko k nejakému obydliu. Vždy sa schovávali čo najďalej od nás.“
Vo víre svojich myšlienok dorazil nevedel ako k bránam školy. Minul za sebou i hájnikovu chatu a v hrade si to namieril priamo do svojich komnát. Už bol veľmi unavený. Nemohol sa dočkať svojej mäkkej perine. Netrvalo to veľmi dlho a už ležal v posteli a už o malú chvíľu spal.
Na nádvorí na malom ostrove, niekde v atlantickom oceáne sa schovával pod starou drevenou lavicou veľký čierny pes. Bol tu už viac ako dve hodiny. Schovával sa pred strážcami tohto väzenia.
Dementori prechádzali popri ňom a vôbec nevenovali žiadnu pozornosť tomuto zvieraťu. Začalo veľmi veľa pršať. Na tomto mieste to nebola vôbec žiadna výnimočná udalosť. Skoro každý deň tu pršalo. Ostrov sa nachádzal v severnej časti oceánu. O tomto mieste vedeli len niektorý pracovníci ministerstva mágie.
Pred dvomi hodinami prišla stará ošarpaná drevená loď. Viezla nebezpečných zločincov do väzenia. Nebolo ich ani desať. Všetci boli veľmi zanedbaný a zúbožený. Pomaly vyšli z lode.. Boli odprevádzaný strážcami z ministerstva. Väzni prešli hlavou bránou, ktorou sa vchádza do väznice. Aurorovia nešli dovnútra ale namierili si to naspäť k lodi. Čierny pes nečakal pokým dostane novú príležitosť. Veľmi rýchlo sa prešmykol cez hlavnú bránu.
O niekoľko sekúnd sa objavil už na lodi, kde sa skryl medzi vrecami. Muži už nastápili na loď. Neprebehlo ani päť minút a drevená loď odchádzala od malého móla. Sirius Black bol voľný.
Začal sa prvý školský deň. Vo Veľkej sieni v Rokforte bolo toto ráno veľmi rušno. Dnes sa rozdávali rozvrhy. „Eh, eh“, zaznelo celou sieňou. V celej sieni prestalo štebotanie všetkých študentov. Všetky hlavy sa otočili k riaditeľskému stolu. „Vážený študenti, dnes vám predstavím nového učiteľa obrany proti obrany čiernej mágii pána profesora Lupina. Dúfam že si ho obľúbite na svojich hodinách. Tak hor sa doučenia“. Riaditeľ sa postavil i celý učiteľský zbor a všetci šli do svojich učební. Netrvalo dlho a vo veľkej sieni nikto neostal. Dvaja priatelia Ron Wieslei a Hermiona Gangerová, ktorý sa nedávno spoznali šli priamo na prvú hodinu, ktorá sa konala v útrobách bývalých žalárov v hrade. Vonku neďaleko pozemkom Rokfortu sa nedávno zobudili najmenšie jednorožce zo stáda. Harry vôbec netušil čo sa včera večer stalo, lebo o tom čase odpočíval.
Komentáre
;)