Vitajte na stránkach frízkeho koníka

      Šestnásťroční čiernovlasý chlapec sa veľmi pomaly prebúdzal zo svojej strašnej nočnej mory. Veľmi sa bál otvoriť oči, nechcel znova uveriť že je v tej istej situácii ako pred niekoľkými dňami. Na rozdiel od kobiek temného pána tu ho zatiaľ ešte nik nemučil.

   Chlapec sa nachádzal vo väzení, nebol vo svojej rodnej krajine, ale priamo v priestoroch ministerstva mágie a kúziel vo Francúzku. Ministerstvo sídlilo v samotnom srdci Paríža, jediný rozdiel od Londýna bolo, že priestory neležali pod zemou.

   Máloktorý obyvateľ Paríž vedel o jednej schátranej budove. Niekoľko desiatok rokov dozadu sa tu nachádzal úrad životného prostredia. Budova vyzerala veľmi schátralo. Mala päť poschodí. Na prvý pohľad by potrebovala nutnú rekonštrukciu, alebo skôr ju zbúrať. Na stenách budovy už nebola skoro žiadna omietka, sem tam boli niektoré okná ešte celé.

   Nikomu z muklov by nenapadlo,  že to čo vidia nie je pravda. Vládli tu veľmi silné kúzla. Stačilo len prísť k bývalému hlavnému vchodu, prútikom predniesť krátku formulku, ktorá znie „Morfeus“, a len prejsť cez vchodové dvere.

   Práve začalo svitať. Zelenooký chlapec sa posadil na svojej posteli. Vôbec nevedel kde je. Malá miestnosť kde strávil noc vyzerala naozaj pochmúrna. Okrem postele tu bol jeden stôl, kde boli dve stoličky. Steny boli natreté pieskovou farbou. Iné tu nič nevidel.

   Už vyše hodiny počúval rôzne hlasy, ktoré doliehali z blízkych cieľ. Niektoré pochádzali priamo z chodby. Žiadnym slovám nerozumel, nebola to jeho rodná angličtina, veď nikdy nebol preč zo svojej krajiny.

   „Čo tu vlastne robím ? Už ma to prestalo dávno baviť. Kedy my už všetci dajú pokoj ?“,  chlapec svoje myšlienky recitoval nahlas, vôbec si neuvedomoval že to robí.

   Blížili sa kroky k jeho cele. Každou ubehnutou sekundou silneli. No neboli to kroky len jednej osoby.

   Zrazu zastavali.   Počul odomykanie zámku na dverách. Kľučka sa začala veľmi pomaly pohybovať smerom na dol.

   Harry sa hneď postavil zo svojej postele. Tento krát bol pripravený čeliť všetkým ťažkostiam. Začal si ohmatávať svoje vrecká. No nepomohlo to. Jeho prútik už mu nepatril. Bol bezbranný.

   Kľučka na dverách sa vrátila do pôvodnej polohy. Dvere sa potichu otvárali. Harry čakal čo sa stane. Nechcel sa len tak ľahko vzdať ako predtým.

   „Cruuucioo“, hrozný hlas zaznel po celej  miestnosti. Silné kúzlo vyrazilo z prútika, ktorú zvierala ruka belšia ako samotná ľudská kosť.  Červený lúč kúzla preťal celú miestnosť, kým si nenašiel svoj cieľ. 

   Vysoký muž v čiernom hábite a hrozivou bielou maskou na tvári sa krčil v ťažkých bolestiach. Nenávidel toto jediné kúzlo, ktoré mu vždy spôsobovalo  krutú bolesť. Len jedná osoba toho bola schopná, len jediná osoba s radosťou prežívala jeho bolesť.

   „Malfoy, ako je to možné že si ho nenašiel. Ja neodpúšťam vašu neschopnosť plniť moje  úlohy. Chcel som len  jedinú vec od teba. Aby si mi doviedol toho malého fagana. Ja ti dám.

   Cruuucioo.“ , znova zaznel ten hrozný hlas. Muž v hrozných kŕčoch už kľačal od bolesti. Keby sa neovládal ešte mi mu slzy začali tiecť. „Ja ho zabijem, toho sopliaka, ja nie som neschopný, ako si on o mne myslí“, keby to počul čo si on vo svojej mysli vybavuje, určite to len tak nenechal.

   „Môj pane, ja nie som neschopný. Síce neviem kde sa ten smrad vyparil, ale ja ho nájdem, sám osobne. Dajte mi druhú šancu. Prosím“, Malfoy žobronil aby neprišiel o svoj život. Veď jeho pán nedopúšťa žiadnu ich neschopnosť.

   Kúzlo prestalo pôsobiť. Knieža temnôt, ako sa sám nazval začal premýšľať. „Dám mu ešte šancu, alebo nie ????“, nik ho nepočul. Znova začal kuť nový plán.

   „Belatrix, ty si ma ešte nikdy nesklamala. Ty mi ho nájdeš a privedieš. Tamto Malfoyovi dám taký menší trest za neposlušnosť. Len dúfam že ma nesklameš“, temný pán zo svojimi hadími očami zazeral nenávistne na všetkých. Chcel ho za každú cenu, toho ktorý mu prekazil veľa plánov.

   „Ja vám ho privediem a z veľkou radosťou. Ja rada zabíjam Potterových. Nenávidím toho malého namysleného bastarda. Keby nemal tých svojich kamarádičkou tak by nám nekazil žiadne plány. Pane s veľkou radosťou ho privediem sem k vašim nohám“. Jej pohľad neveštil nič dobré.

   Podišla k svojmu pánovi, uklonila sa s veľkým úklonom až k jeho nohám. Len sa tak usmiala na svojho pána a hneď na to sa premiestnila.

   „Len aby som nezabudol. Secuepra“, zakričal. Z jeho prútika vyletel fialový lúč hrozivého  kúzla, ktoré pochádzalo z čiernej mágie. Neprebehla ani sekunda a Malfoy, ktorý bol prikrčený na zemi sledoval svojho pána, kúzlo sa doňho rýchlo vpilo.

   Tento krát nepociťoval žiadnu bolesť. Postavil sa na nohy, akoby bol vyliečený.

   „Pane čo ste mi to spravili ????“, opýtal sa ho, lebo vôbec nepociťoval žiadne účinky toho kúzla.

   „To onedlho spoznáš a ak ešte raz sklameš, zomrieš“. Lord Voldemort sa usmieval na celé kolo. „Len keby ten somár vedel čo som mu spravil“.

   Malfoy síce nepociťoval žiadne účinky kúzla. No keby vedel že prišiel o to najcennejšie vo svojom živote čo má.  

      Do miestnosti vstúpil muž v dlhom hnedom hábite. Nik iný nevstúpil, len on sám. Dvere sa za ním zatvorili.  Harry sledoval toho muža ako ho obehol a posadil za na stoličku, ktorá bola pri tom stole.

   „Chlapče budeš tam stáť, alebo si sadneš oproti mne ?“, hlbokým hlasom ho vyzval aby prišiel k nemu. „Počuješ alebo ti mám pomôcť“, túto otázku Harry už vnímal. Konečne sa obrátil a šiel si sadnúť oproti neznámemu.

   „Takže začneme. Bol si zatknutý. Si podozrivý za únos chlapca, mučenie zakázanými kliatbami a ešte k tomu keď pripočítame pokus o útek pri zatýkaní, tak to máme doživotie“, neznámi muž začal prednášať a sledoval ostrým pohľadom čiernovlasého chlapca.

   „Ale ja som nikoho neuniesol, neviem použiť zakázané kliatby. Ja som ten, ktorý bol mučení, ktorého Voldemort chce zabiť ?“ Harry začal zúfať, veď nič neurobil.

   „No aby sme nezabudli, ako sa vlastne voláš, keď tvrdíš že ťa niekto mučil a chcel ťa zabiť ?“.

   „Veď včera som vám povedal, kto som. Ja som Harry James Potter. A kde som to vlastne ???“, táto otázka patrila práve tomu neznámemu. Vôbec neodpovedal.

   „Legilimens“ , ozvalo sa zrazu. Neznámi sa chcel všetko dozvedieť. Nechcel dávať veľa otázok. Radšej to chcel vidieť na vlastné oči.

   Necelú minútu mu trvalo pokiaľ našiel čo hľadal. Harry sa začal veľmi potiť. Dobre si pamätal na tie hodiny zo Snapeom. Nenávidel keď sa mu niekto vŕta v jeho hlave. Dostal sa k spomienke keď ušiel z domu. Pamätal si to ako by to bolo včera. Hneď mu nabehla iná spomienka, ako bol prepadnutí. Od vtedy si už nič iné nepamätal. Zrazu sa mu vyrojilo z hlavy jeho ukrutné mučenie, ako sa v tom temný pán vžíval. „A dosť !!!“, zakričal v poslednej myšlienke.

   Teraz nastolil silnú obranu. Už vedel ako na to. Predsa si nenechá aby sa niekto pozeral na jeho myšlienky. Podarilo sa mu ho vytlačiť zo svojej mysli. Celú dobu mal zavreté oči. Už bol dosť unavený, silno ho bolela hlava, tak si ju musel nakoniec položiť na stôl. Začul ako niečo spadlo.

    V skutočnosti spadol zo stoličky neznámi muž.

   „Takže, ak nedáš inak, pôjdem na to tvrdšie. Perwey.“, zakričal na dvere. „Prosím ťa dones to, niečo nám chce zatajiť“.

   Nemusel dlho čakať. Dvere sa otvorili a dnu vkročil malý muž, nemal ani meter šesťdesiat, niesol v jednej zo svojich rúk malú fakónku z priezračnom tekutinou.

„Tu máš“, len dve krátke slová povedal svojmu kolegovi. Tekutinu položil na stôl a odkráčal smerom odkiaľ prišiel, pritom za sebou zavrel dvere.

   „Tak pán Potter, alebo ako sa voláte, toto vypite“. Harry sa prebral, uvidel ako muž ukazuje na priezračnú tekutinu a nabáda ho aby ho vypil.

   „Ja to piť nebudem, ani ma to nenapadne“, chlapec odmietal za každú cenu.

   Muž sa len ešte viac nazlostil, uchopil do jednej ruky flakónku a pomocou druhej ruky ho chytil za krk. Harry bol nútení otvoriť ústa, i keď on sám nechel. Neznámi mu vlial celú tekutinu do hrdla.

   „Chceš vedieť kde si ? Tak dobre. Momentálne sa nachádzaš v zdržovacej cele francúzskeho ministerstva na oddelení presadzovania magického práva. To čo si teraz vypil je veritaserum. Budem ti dávať otázky a ti budeš na ne odpovedať, i keď nebudeš chcieť. Elixír to za teba všetko urobí. Tak začneme“.

   Neznámi muž bol vedúci oddelenia aurorov na francúzskom ministerstve. Vyše pol hodiny sa ho vypytoval na rôzne otázky. Auror bol veľmi prekvapený čo sa dozvedel. Keď výsluch skončil hneď odišiel preč z miestnosti.

V Anglicku sa odohrával bežný život. Harryho najlepší priatelia už prišli do ústredie Fénixovho rádu. Táto tajná organizácia vznikla kvôli vojne, ktorá sa odohrávala pred šestnástimi rokmi, keď  Lord Voldemort chcel zničiť celú krajinu. Organizácia bojovala všetkými možnými silami proti jemu, lebo ministerstvo bolo infiltrované jeho stúpencami a neplnilo si svoju úlohu.

   Za týždeň sa mal začať nový školský rok v tejto krajine. Na rozdiel od Francúzka kde skončil školský rok, tu to bolo opačne. Len vo Francúzku mali iné tradície ako inde v Európe.

   „Sirius, kde je Harry. Už tu mal byť  nemyslíš“, Hermiona útočila priamo na Harryho krstného otca. Spolu s Ronom sa chceli dozvedieť kde je vlastne ich najlepší kamarát.

   „Tak čo, povieš nám to konečne ????“, tento krát naňho kričal Ron, boli tu skoro celý deň a ešte nik im nechcel povedať kde je Harry.

   „No ehm, Harryho .........