Vitajte na stránkach frízkeho koníka

Dnes začíname novú poviedku. Začína sa dejom z HP V. Fénixov rád. Dúfam že poznáte aspoň polovicu deja HP V. Bola skorá noc. Skupinka starších detí sa ocitla v centre Londýna. Mali na sebe oblečené divné oblečenie. Neboli to obyčajný ľudia. Boli to čarodejníci. Mali na sebe oblečené tmavé hábity. Nachádzali sa neďaleko vstupu pre verejnosť do ministerstva kúziel . Už sa približovali k telefónnej búdke. Búdka vyzerala navonok obyčajne ako každá iná, ale v skutočnosti to bol vchod. Táto podivná skupina vstúpila do búdky. Všetci sa vtesnali a posledný zavrel dvere. Cez seba si prehodili neviditeľný plášť. „Georgi, zase tá búdka sama stupuje dole“, kázavo povedal jeden z aurorov, ktorý chránili vstup do miestnosti. „Budeme to musieť oznámiť vedúcemu údržby“, ráznym tónom oznámil jeho kolega, ktorý sa ešte vždy zazeral ako naspäť stúpala búdka. Malá skupinka detí sa potajomky zakrádala k výťahu. Priamo sa k nim privalil veľký priestorný výťah. Vstúpili do tohto výťahu, ktorý sa z rachotom začal pohybovať. O každom poschodí na ktorom zastal oznámil, aké sa tu nachádza oddelenie. V malej skupinke sa nachádzali len študenti Rokforstkej čarodejníckej školy. Boli to najlepší priatelia. Bol tu aj Harry Potter , ten ktorý prežil (vyvolení, podľa niektorých novín). Viedol celú skupinu svojich najlepších priateľov. Vo svojej vízie videl ako mučia jeho krstného otca na ministerstve. Vo výťahu začuli hlas xx.poschodie Odbor záhad, súdna miestnosť č.10 a ďalšie tajné komnaty. Všetci vybehli von z výťahu, ktorý sa za nimi zavrel a pokračoval v jazde. Pokračovali tajomnými chodbami, ktoré sa rôznymi smermi viedli. Nakoniec prišli k veľkým dverám. Hermiona, ktorá bola tiež v skupine sa pokúšala otvoriť dvere, ale kúzla, ktoré poznala na odomykanie jej veľmi nepomohli. Pokúsila sa ich kúzlom vyraziť ale ani sa nepohli. Lenka Laskádová, skúsila použiť kúzlo remiréta maximus, dvere sa z ohrošujúcim zvukom otvorili. V dverách ostala veľká diera. Všetci nimi rýchlo prešli. Vošli do veľkej miestnosti, ktorá merala niekoľko stôp ponad nich, ale k tomu nevideli žiadny koniec miestnosti. Bola tu hrôzostrašná tma. Všetci zvolali jednohlasne Lumos maxima.