K Harrymu sa priblížil jeden z najväčších a najušľachtilejších jednorožcov. Jeho krása sa nedala len tak opísať. Jeho snehobiela srsť žiarila na všetky strany. Vyše pol metra dlhý stočený roh sa vynímal krásnej hlave, na ktorej mal jemnú striebornú šiju. Prvý pohľad prezrádzal to, že on bol jediný kto mohol viesť toto veľké stádo.
Zastavil sa pri ňom. Očami si ho premeral. Ich oči sa zrazu spolu stretli. Dívali sa jeden na druhého. Harry mal pocit akoby on bol ten, ktorý je tu najmúdrejší, len on mu mohol prezradiť tajomstvá, o ktorých nevedel.
O niekoľko sekúnd začul od neho ako nejaké erdžanie. Harry mu začal rozumieť, to erdžanie nebol len obyčajný zvuk, bola to ich reč, ktorou sa len oni mohli dorozumievať.
„Vítaj medzi nami“, ozvalo sa tvor. „Dostal si dar od svojej matky, ktorá ho získala pred desiatkami rokmi. Nikdy ho nezatracuj, lebo to nie je žiadna kliatba, ale dar ktorý si už prijal od narodenia od matky, ale až od dnes ho môžeš plno rozvinúť. Patríš k nášmu druhu.
Keď že si ešte malý, máš zlatú srsť. O nejaký čas ju budeš mat striebornú a v dospelosti jasne bielu. Budeš sa musieť naučiť našim zvykom, lebo budeš nejaký čas žiť s nami. Budeme ťa ochraňovať až po kým nenadíde čas, kedy sa budeš musieť sám rozhodnúť či budeš žiť s nami, alebo sa vydáš vlastnou cestou.
Ešte som sa nepredstavil, som Acheron, vodca tohto stáda. Tvoje pravé meno je Menárd. Síce si možno prekvapený, že máš iné meno, ale toto meno si dostal pri narodený keď od nás tvoja matka odchádzala. Na ten deň nezabudnem, vtedy sľúbila, že sa k nám i s tebou raz vráti.“
„Keď že si možno unavený, choď si odpočinúť“ dopovedal Acheron a odišiel od Harryho.
Harry vôbec ešte nevedel rozprávať v novom tele. Po prvom rozhovore alebo skôr príhovor es Acheronom šiel ďalej od stáda s váhavými krokmi si odpočinúť. Ešte sa vždy učil chodiť, nohy sa raz za čas prepletali. Z diaľky vyzeral ako žriebä, ktoré sa ešte len prv učí chodiť. Musel ísť veľmi pomaly, i tých pár metrov bolo preňho veľmi namáhavých. Odišiel neďaleko stáda, ani nie päťdesiat metrov , pokúsil si ľahnúť. Trocha času mu trvalo, kým došiel ako sa to robí. Veď vždy je niečo po prvý raz. Pomaly si ľahol, ale dosť dlho mu trvalo pokiaľ po prvý raz zložil nohy.
Ubehlo niekoľko hodín. Po niekoľkých hodinách sa Harry zľahka zobudil. Po niekoľkých minútach si spomenul na udalosti spred niekoľkých hodín, ale vždy si myslel že je to len sen.
Začal pociťovať hlad. Postavil sa na nohy, teraz už mu to nerobilo skoro žiadny problém.
. Šiel k ostatným jednorožcom, ktorý sa nachádzali neďaleko od neho. Inštinkty ho donútili, aby zohol hlavu a začal jesť zelenú trávu. Najprv nechápal, ako to mohol dopustiť. Veď čo by mal jesť. Jednorožce sú predsa bylinožravce, nie ako ľudia. Oni jedia len trávu, byliny ...
Nakoniec sa ododhlal a pokúsil sa zahryznúť do šťavnatej trávy. Z nejakých divných príčin mu zachutila a mal pocit že ju konzumuje celý svoj život. Nechápal, ako pred tým mohol jesť mäso, žeby zmena názoru ?.
Harryho hlavou prebiehali vždy podobné myšlienky. Ako dlho budem žiť so stádom, prečo sa to vlastne stalo, čo má čaká v budúcnosti ?
Po niekoľkých minútach sa konečne trocha najedol. Ešte vždy si nezvykol že bude niekoľko rokov žiť so stádom, zároveň sa bál nasledujúceho života.
Komentáre