Vitajte na stránkach frízkeho koníka

   Nachádzame sa vo veľmi starom lese. Keby sme sa pozreli na všetky svetové strany nič iné by sme nevideli len nekonečné množstvo stromov, ktoré sa tiahnu až k horizontu.  Trošku stačí zaostriť, za severným horizontom by ste zbadali veľmi vysoké kopce, či skôr hory. Otočte sa o sto osemdesiat stupňov, tam by ste zbadali vo veľkých diaľach červené strechy domov, od ktorých sa blyšťavo odrážajú slnečné lúče.     

   Sme uprostred lesa. V korunách stromoch je počuť nádherný spev vtákov, ktorý veselo vyspevujú. Sem tam veľmi rýchlo preskočí zo stromu na stromu dáka veverička. Ak by sme ostali ticho a nevydali sme žiaden zvuk, určite by sme spoza kríkov spoznali veľké stádo srniek. Pri nich majestátne stál statný jeleň na hlave mu trónili prekrásne parožie, ktorú sa mu rozrastalo do veľkej šírky.

   Pozrime sa hore. Na najbližšom strome by sme uvideli malého ďatľa, ktorý neustavične s veľkou trpezlivosťou búchal so svojím tvrdým zobákom o kmeň stromu.  

   V celom lese vládla veľmi príjemná atmosféra, akoby tu nič nebolo strašidelné. No to by sme sa veľmi mýlili. Stačilo by  sem prísť v noci a určite by sme odhalili hrôzostrašné tajomstvá tohto lesa.

   Dnešný deň príjemne hrialo Slnko. Bolo už ráno. Všade navôkol prefukoval slabý vetrík. Obloha nad skoro nekonečným lesom bola vyčistená od všetkých oblakov. Vyzeralo ako prekrásne čisté modré more. Okrem Slnka by ste tam nič nezbadali.

   Pri malom jazierku sa prebúdzalo uhľovo čierne stvorenie. Veľmi ťažko otvoril jedno a o malú chvíľku druhé jantárové oko.

   Teodor, tak sa volal ten vlk, či čo to bolo. Pred sebou zbadal kryštálovo čisté jazierko, od ktorého sa odrážali slnečné lúče.

  Vo svojej hlave cítil tupú bolesť, akoby ho niekto buchol veľmi tvrdo po jeho hlave. Cítil sa veľmi slabo, i jeho štyri laby neboli  na tom o dosť lepšie.

   Tento druh zvieraťa by ste spoznali na prvý pohľad ak by ste poznali podstatu záhady tohto tajuplného miesta. Ale vlk to nie je, niečo horšie.

   Pred pár týždňami chlapec menom Teodor zahynul za záhadných príčin v miestnej nemocnici. To čo ho vrátilo späť medzi živých boli gény jediného druhu, ktorého by ste nechceli za žiadnych iných príčin stretnúť tam vonku. Získal dar nad všetky dary, uzdravil sa, ale neostal vo svojom tele. Mnohý ľudia by o tom hovorili že získal prekliatie. Vždy by záviselo všetko na vašim uhľom pohľadu.

   Svoju hlavu posunul trochu doprava. Všetky svoje zmysli mal v pohotovosti. Zatiaľ nikoho iného nezbadal. Zazrel neďaleko len nízke kry. Trocha zdvihol jedno ucho, žiadne podozrivé zvuky nezačul, ak nepočítal ranné zvuky lesa. I jeho čuch nič neodhalil.

   Za tie týždne čo získal nový život skoro zabudol na to čo mu bolo drahé. Zabudol na radosť zo života, ktoré mu prinášalo každé nové ráno. Jediné čo mu ostávalo bol smútok, ktorý ho nikdy neopúšťal. Beznádej i tiež by sme mohli prirátať k jeho dennodenným pocitom. Strach, ktorý prežíval pri západe Slnka, kedy sa obával aký bude ďalší nasledujúci deň.

   Koho tak beznádejné miloval sa mu vytratili zo srdca. Na ten deň si nechcel spomínať. Tak ako uvidel svojich milovaných rodičov. Svoju matku v žiali ako ju otec objíma, utešuje ju ale nepomáha to. Smrť ich syna sa ich veľmi dotklo, čo by nie veď to bolo ich jediné dieťa. Keby si nepostavili rodinný dom hneď u starého lesa, do ktorého sa báli miestni obyvatelia vstúpiť hlavne v nočných hodinách.

   Les v ktorom žili rôzne bytosti, mnohé z nich boli smrteľne nebezpečné k obyčajným ľudom, mnohé z nich dokázali pomáhať  i liečiť. Málo ktorý ich dokázal vyhľadať aby neprišiel o život alebo sa stratil v lesných cestičkách od ktorých nebolo návratu.

    Teodor dobre vedel v akej situácii sa nachádza. Nik nablízku nebol aby mu niekto mohol pomôcť po prípade ohroziť, pokiaľ jeho zmysli ho neoklamali. Cítil sa veľmi slabý.

   Nič iné mu nezostalo než sa pokúsiť postaviť na svoje štyri nohy. Tak to skúsil. Znova sa poobzeral na všetky strany, aby skontroloval okolie. Vôbec nič podozrivé nezazrel. Všetko naokolo zmĺklo. Akoby príroda očakávala či tento údel zvládne.

   Zviera si pripravilo všetky sily. Najprv sa pokúsilo postaviť na svoje predné laby. Hneď na to skúsil na zadné. Teraz tam stál ako dáke vĺča, ktoré sa učilo po prvý raz chodiť. Celé telo sa mu triaslo. Síce cítil slabšiu bolesť v celom tele, ale on bol ododhľaný  to skúsiť.

   Prvou nohou vykročil vpred. No neudržal rovnováhu. Zrútil sa na to isté miesto, kde predtým ležal.  Celým telom mu prebehla oporná bolesť. S hlasitým cvaknutím zaťal zuby. Tento krát už tu ležal celý natiahnutý. Žiadne z nôh neostalo pod telom zvieraťa.

   Určite by vykríkol od náhlej bolesti, keby vedel hovoriť. Jediné čo dokázal bolo len tiché kňučanie, ako dáky obyčajný pes. Síce tak na prvý pohľad vyzeral s väčšej diaľky. Keby ste bližšie podišli bol by o niekoľko centimetrov väčší než z najznámejších plemien. Veľmi sa podobal na vlka, aj tak sa od nich veľa líšil. Nemali takú obratnosť, výdrž a hlavne silu. Oči sa mu automaticky zatvorili.

   Otvoril len jedno oko. Zbadal ako sa k nemu nejaký muž približuje. Vyzeral veľmi zanedbane. V pravej ruke  zvieral neznámy predmet. No nebol tam sám.  Ďalších štyroch zbadal hneď za ním. Jeden z nich mal ten istý predmet ako ten na čele.

   Posledný z nich vyrezal ako nejaký manažér, či skôr obchodný zástupca. On jediný mal na sebe dlhý priliehavý šedý oblek. Všetci sa veľmi pomaly približovali k zvieraťu, ktoré tam beznádejne ležalo bez pohnutia.

   Vlk ich po celú dobu sledoval.

   To čo držali v rukách vyzerala ako dlhý tyč, na ktorej bola veľká slučka. Keby neboli tak oblečení vyzerali by že sú pracovníci miestneho útulku pre opustené a nechcené zvieratá.

   Teodor dostával do svojho tela novú silu, či skôr adrenalín. Bez meškania sa postavil na nenásytný pohľad skončil na všetkých piatich mužov, ktorý sa k nemu neustále približovali.

   Vrčal na plné obrátky, nechcel sa nechať chytiť. Stál pevne na svojom mieste. Cítil veľké ododhlanie ako nikdy pred tým. Postavil sa čelom k svojmu osudu.

   Z ľavej strany sa priblížil prvý z nich, ktorý zvieral vo svojich rukách tu divnú tyč. On zaútočil, nebral žiadny ohľad na svoju bolesť.  Tento krát on sa začal neustále približovať k najbližšiemu z nich.

   Vyceril svoje hrozné zubiská aby odhalil že sa nenechá od nich nastrašiť. Ale nevšimol si že zo všetkých strán ho obkolesili zo všetkých strán. Vyrazil vpred proti protivníkovi, bol ho schopný veľmi poraniť, ale koniec koncov nemal toľko síl koľko by sa od tohto tvora očakávalo.

     Ceril zuby. Už sa chystal zabodnúť svoje tesáky proti nemu, no niekto mu niečím buchol tvrdým do šije. Zrútil sa na zem v bezvedomí.

   O niekoľko hodín sa prebudil vo veľkej miestnosti.