Hustým lesom cválali na bielych koňoch dva muži. Les bol veľmi tmavý. Horko ťažko sem presvitali slnečné lúče. Už prešlo veľa hodín, odkedy odišli z malej dediny, ktorá stála osamote uprostred nekonečného lesa.
Bolo už večer, kým zastali aby prenocovali na malej čistinke. Boli mnoho kilometrov vzdialený od začiatku cesty. Nastával večer. Už nebolo vidieť Slnko.
Obidvaja muži zosadli z koňov. Jeden bol o mnoho rokov starší oproti druhému. Starší muž sňal zo svojho koňa veľký batoh. Otvoril ho a začal vykladať veci. Medzi nimi boli tiež vidieť akési deky či skôr kusy látok. Ony by mali slúžiť na prenocovanie.
Keďže v tomto nezvyčajnom lese boli veľmi vysoké a husté staré stromy, nemuseli sa obávať že by len tak začalo na nich pršať. Ale žiadny oheň nezaložili, aby ich nikto nemohol z diaľky vidieť. Zvieratá nechali trochu ďalej, aby si mohli odpočinúť.
Mladší muž, nebol muž. Bol to čiernovlasý chlapec, ktorý sa v tomto kraji ocitol len náhodou. To si myslel, ale nevedel, že všetko čo sa stane je predurčené vopred. Čakala ich ešte dlhá cesta, kým sa dostanú do svojho cieľa. Pred nimi bolo viac ako sto míľ, kým sa dostanú do bezpečia.
Chlapec už bol veľmi unavený. Nikdy nešiel celý deň na koni. V živote ešte vôbec nešiel na žiadnom koni, nikdy ho na živo nevidel, ale dnešní deň všetko zmenil.
Keď jeho nový priateľ rozložil tie divné látky na pokynul hlavou aby šiel na ním. Pri kráčal k nemu a on už ležal. Eric bol veľmi prekvapený že bude musieť takto stráviť noc. Poobzeral sa naokolo či je všetko v poriadku, ale nič podozrivé nezbadal. Síce bol hladný, ale pri tom veľmi unavený, už únavou padal na nos.
Keďže mu nič iné neostávalo aj on sa ľahol a prikryl sa akousi látkou.
Už bola všade tma. Nikto nebol na blízku a o chvíľu obidvaja zaspali. Cez množstvo vysokých stromov sa predierali mesačné lúče. Síce ich bolo málo, ale aspoň trošku osvetľovalo prítmie tohto lesa.
Sem tam zahúkala nejaká sova. V nočných hodinách by pre neskúseného človeka tu bolo strašidelne. Sem tam zašuštilo v húšti. Nejaké zviera sa predieralo cez husté kry. Nebolo nebezpečné a spiacim ľudom vôbec nevenovalo žiadnu pozornosť.
Malá skupinka lovcov práve pripravovala nové plány na zajtrajší deň. Všetci vedeli kde sa nachádzajú tí dvaja. Neboli od nich veľmi ďaleko. Boli len desať minút cesty od nich. Našťastie bol les taký hustý, že aj oni ich nemohli zazrieť.
Mali založenú menšiu vatru, kvôli tomu aby si mohli upiecť to divné zviera, ktoré ulovili dnes v poludňajších hodinách.
Dohodnúť sa na pláne, nebolo ťažké. Veď málokedy sa im podarí dostať takú koriť. Ale našťastie nikto z nich nevedel kam tí dvaja smerujú.
Nad vatrou bola upevnená kanvica, kde varili divnú tekutinu. Nebola to káva a ani žiaden čas, či niečo podobné, mala by im pomôcť nasledujúci deň.
O tých dvoch sa dozvedeli pred necelou hodinou, čo sú zač a už mali prichystaný plán.
Túto väčšiu skupinku divných ľudí tvorí šesť mužov. Všetci boli mohutný. Ich mohutná dlhá brada sa vlnila v jemnom nočnom vánku. Všetci boli arogantní, hrubý, ale len jeden z nich menom Alfonzius mal srdce na správnom mieste. I on bol lovcom, ale mal iný postoj. Musel žiť s celou skupinou, len z ich rodu bolo málo. Nezastával ich názor. Celý čas musel predstierať že je opačný príklad ich.
Zrazu z kanvice začala vrieť neznáma tekutina. Ale oni vedeli čo to je zač. Najmohutnejší muž ju zobral a celý obsah nádoby nalial do dvoch malých flakónov. Tie si schoval za svoj opasok.
O niekoľko minút na to i oni šli spať.
Nastalo ráno. Studený raný vzduch prebúdzal všetky tvory v lese. Jasné slnečné lúče svietili plnou hrdosťou cez husté mračná stromov. Svetlo sa síce slabšie dostávalo na zemský povrch, ale stačilo aby tak trochu osvietil celé územie.
Šestica mužov stála už neďaleko miesta, kde sa práve zobúdzali dvaja muži. Boli poliaty akosi tekutinou. Ešte keď spali, v spánku dostali ich pravú podobu.
Na malinka tej čistinke stáli dva kone. Neďaleko nich sa práve z pekných snov prebúdzali dve svetlo biele bytosti podobné koňom. Len od nich boli o niečo väčší, a na chrbte mali akési veľké zložené krídla, ktoré mali po vypestrení viac ako dva metre.
Až keď sa zobudili, boli spútaný. Ich nohy, pisk ale aj krídla boli nehybné. Nemohli sa oni pohnúť. Zrazu uvideli ako sa k ním približovalo niekoľko mužov.
„Tak koho to tu máme ???
Komentáre