Čiernovlasý chlapec sa zobudil. Prvé čo videl bol tmavohnedý strop. Pokúsil sa posadiť, to sa mu podarilo na prvý raz. Porozhliadal sa po celej izbe. V strede izby bol nejaký chatrný stôl a u neho len jedna stolička. Bola tu i nejaká väčšia skriňa. Iný kus nábytku už tu nevidel. Celá miestnosť vyzerala dosť chatrne.
Vôbec necítil žiadnu bolesť, bol od počatí. Obzeral si celú miestnosť niekoľko minút pokiaľ si nevšimol že mal na sebe iné oblečenie. Boli to nejaké staré otrhané veci, ktoré boli s niečím s šité. V izbe nenašiel svoje oblečenie. Bol prekvapený ako to tu vyzerá.
O necelú hodinu prišiel do izby nejaký starší vysoký muž. Eric počítal že mal po päťdesiatke. Bol zavalitej postavy, bolo na ňom vidieť že nemal ľahký život i jeho oblečenie sa podobalo čo mal Eric na sebe.
„Dobré ráno sedmospáč“, ozval sa hrubým hlasom muž. „Ako sa vôbec voláš ?“, zo záujmom si premeriaval toho chlapca, ktorý ešte sedel na starej posteli.
Chlapec sa na muža pozrel ale nevyslovil svoje meno, nie že by sa bál, ale necítil sa tu bezpečne a hlavne s cudzími ľuďmi mal zakázané hovoriť.
Ale on už nebol vo svojom svete. Nachádzal sa úplne niekde inde. Tu ho čaká nová časť jeho osudu. Ale on to ešte netušil, mal sa to dozvedieť o niekoľko dní.
„No ako sa voláš, alebo snáď ťa nenaučili hovoriť ?, zahrmel vysoký muž a čakal na odpoveď s vyčítavým pohľadom. „Jj jj ja sa volám Eric“, koktavo odpovedal.
S prekvapeným si ho znovu premeral. „Máš zvláštne meno, ešte som ho nikdy nepočul. Aby som nezabudol ja sa volám Diaren“.
Eric sa postavil z postele a zem mu pod nohami zavŕzgala. „Kde sú moje šaty ?“. „Tvoje oblečenie bolo úplne zničené, akoby by boli spálené. Ak ho chceš tak sú vonku pri dome. Bohužiaľ som nemal iné oblečenie, tak som ti musel dať moje staré.
Chlapec otvoril dvere a naskytol sa mu pohľad do malej kuchyne, ktorá bola zariadená podobným štýlom ako predchádzajúca izba. Namiesto skrine tam bola pec na drevo. Šiel von z kuchyne, kde boli popráskané staré dvere. Vyšiel von z chátrajúceho domu a vonku uvidel na nejakej tyči jeho staré oblečenie.
„Ten muž mal pravdu, akoby mi ho niekto zapálil“, pomyslel si. V okolí toho domu boli staré vysoké stromy, ktoré sa podobali tým kde pred tým žil. Ešte vždy si neuvedomil že nie je v tej istej realite.
Uvidel i svoju starú zničenú obuv. Až teraz spozoroval že mal na sebe nejaký typ sandálov. Otvorili sa vŕzganím vchodové dvere a v nich sa objavil ten starý muž.
„Chlapče poď sem do kuchyne“, zvolal naňho a chlapec šiel za nim do kuchyne. „Budeme sa musieť rozlúčiť, ja musím ísť dom, na mňa už čaká doma určite moja mama“, oznámil bez strechu Eric. „Tak dobre, dúfam že sa ešte niekedy stretneme“. „Dovidenia a za všetko ďakujem“, rozlúčil sa a vyšiel z domu. Šiel rovno po nejakej divnej cestičke, ktorá bola dosť zarastená. Z diaľky uvidel ten dom kde spoznal toho muža. Z komína sa valil čierny hustý dym.
Odvrátil tvár a šiel pomalým krokom smerom, kde si myslel že les musel končiť. Mýlil sa, tento les bol taký veľký že ho obyčajný človek prešiel z dva týždne. On už sa nenachádzal v tom svojom svete.
Šiel už dve hodiny a nikoho nestretol. Len v diaľke zazrel rôzne divné zvieratá, ktoré ešte nikdy nevidel. Cestička už bola slabo viditeľná. Bol prekvapený že ešte nikoho cestou nestretol alebo už nenarazil na svoje rodné mesto.
Komentáre