Dvanásťročný chlapec sa spamätal a pozrel sa do svojej izby. Videl tu hnedého psa, ten sa rozbehol popri ňom a vybehol von z domu.
Už ho nevidel niekoľko nie koľko mesiacov. Ubehlo už pol roka a Eric a tieto udalosti skoro zabudol. Načo si pripomínať každý deň to isté. Možno to bol len nejaký sen ? Toto si vždy pomyslel keď sa zrazu za čas rozpomenul po niekoľko týždňoch.
Čas plynul veľmi rýchlo. Končil i školský rok. Eric mal všetky skúšky za sebou, i známky mal uzatvorene.
Ešte zatiaľ nevedel čo ho v budúcnosti čaká. Každý deň prežíval tak isto, tým istým tónom. Dni ubiehali veľmi rýchlo. Bol už koniec školského roka. Eric mal dva mesiace voľna. Mal prázdniny.
Nastal deň na ktorý dlho nezabudne. Dnes nastane zvrat. Tento deň sa mu zmení celý život, nielen jeho ale celého mesta.
Dvanásť ročný chlapec sa ráno zobudil okolo ôsmej. Jeho mama už bola v práci. Cítil že má veľa voľna, predsa mu začali dvojmesačné prázdniny.
Za niekoľko minút sa prezliekol a zišiel dole do kuchyne. Bol rád že každý deň má dom prázdny. Bohužiaľ nemal žiadnym priateľov, lebo jeho spolužiaci si mysleli že je nejaký podivín. Za posledný pol rok sa veľmi zmenil. Už nebol taký radostný a šťastný ako pred tým. Vždy ho trápili tie nočné mory. Každú noc sa mu sníval ten istý sen, ako videl horiace mesto z diaľky ale aj ako sa pozeral na svoj hrob. Musel to zmeniť. Táto zmena mala nastať tento deň, ale on ešte nič vôbec netušil.
Po raňajkách si zaumienil že pôjde von, keďže dnes nemal nič na práci. Zamkol sa sebou vchodové dvere a šiel sa poprechádzať do centra jeho rodného mesta. Centrum nebolo veľké, ale nachádzali sa tu obchody s tovarom, ktorý každý potreboval. Nebol tu síce žiadny veľký supermarket ale malé predajne potravín. Eric sa prechádzal v centre mesta. Všímal si nový vystavený tovar vo výkladoch.
Uprostred námestia stál osem metrový kríž, ktorý bol lemovaný nejakých druhom zliatiny, ktoré on nepoznal. V pravom rohu tohto malého námestia bol menší kostol. On ho navštevoval už od mala. Každú nedeľu chodil do kostola zo svojou mamou.
Bol tu i mestská radnica ktorá tu stála od nepamäti. Nad vchodom boli vyobrazené slnečné hodiny. Celé námestie malo vajcovitý pôdorys. Mnoho obyvateľov tohto mesta sem veľmi rada chodila. Mnohý z nich sem nechodili nakupovať, len sa tak poprechádzať, dozvedieť sa čo je nové medzi ľuďmi apod.
Eric prešiel celé námestie i centrum tohto malého mesta. Pokračoval necelú hodinu pokiaľ sa dostal von z mesta. Stále ho niečo ťahalo do vnútra toho tajuplného lesa. Nikto zo zdravím rozumom by tam nešiel , ale on si nevedel radi, niečo ho tam priťahovalo, akoby by bol zhypnotizovaný.
Kráčal veľmi dlho medzi starými vysokými stromami. Začul niekoľko krát podivné zvuky, ale nebral na to ohľad. Blížil sa k cieľu, celú dobu nevnímal nič iné ako len ten smer a koniec cesty. Nevedel si pomôcť ale musel nasledovať svoj inštinkt.
Videl pred sebou to isté jazero čo mal vo svojich snoch. Spoza vysokých stromov vykukovalo veľké Slnko. Svetla tu dopadalo veľmi málo. Okolie jazera bolo akoby v pološere. Obehol celé pobrežie a zastavil sa pred nejakým kameňom. Bol tu zvláštny symbol. On ho poznal. Mal ho na svojej hrudi. Od kedy sa ten záhadný medailón vpil do hrudi, od vtedy tam mal ten zvláštny symbol.
Podišiel k nemu. Tento kus skaly bol pevne prichytení o zem. Dotkol sa ho, pritom prestal vnímať tento svet.
Začala sa mu krútiť hlava. Celým telom mu prešla ostrá bolesť. Točil sa okolo vlastnej osy akoby niekoľko hodín. Bol v nejakom víre.
Zrazu všetko prestalo. Ešte ho vždy bolelo celé telo. Ale on sa už nenachádzal v tom lese. Vlastne nebol v tej istej realite.
Pocítil akési uštipnutie na pleci. Obrátil hlavu, že sa pozrie čo ho pichlo, ale zrazu stratil vedomie. Nevedel nič o sebe a čo sa z jeho telom stalo.
Komentáre