Bolo ráno. Čiernovlasý chlapec vôbec nevedel že nadišiel druhý deň. Bol zavretý v malej miestnosti, skôr akejsi kobke. Cítil hrozný zápach, ktorý sa šíril po celej miestnosti. Vlastne sa nešíril, ale bol nasiaknutý podlahu.
Nebol tu sám. Zbadal neďaleko seba ešte nejakú postavu. Nebola veľká, nanajvýš nepresahovala veľkosť jeho postavy.
O malú chvíľu začalo presvitať tenký lúč svetla zo Slnka, ktoré sa práve
vinorovalo z obzoru. Chcel sa postaviť, ale jeho telo neposlúchalo. Nemal skoro žiadnu energiu. Strávil tu len jednu noc a jeho fyzický stav sa veľmi zhoršil.
Nevedel ako tu je dlho, ale prešlo už niekoľko hodín, keď sa zobudil. Zrazu sa otvorili z veľkým hrmotom dvere. Z poza čiernej postavy presvitalo ostré svetlo, ktoré osvetľovalo celú miestnosť.
Postava vkročila dnu. Až teraz zbadal, že osoba ktorá bola s ním bol o niekoľko rokov mladší než on. Ten chlapec bol celý od krvi, bolo na ňom vidieť že musel prežiť nejaké mučenie. Krv bola nalepená na špinavom oblečení. Na prvý pohľad vyzeral veľmi zúbožene. Celé tie dlhé hodiny sa nehýbal, zbadal že nie je pri vedomí.
Muž ktorý teraz stál pri Harrymu sa pozeral naňho. Nebola mu vidieť tvár. Mal ju zahalenú strašidelnou bielou maskou. Chytil ho za časť košele a postavil ho. Namieril prútik a naznačil mu aby šiel von z miestnosti. Harry sa veľmi bál, až teraz stál po dlhom čase na svojich nohách, síce musel potlačovať bolesť. „Mať aspoň prútik, aby som mohol ujsť. Kto vie kde som.“ Z jeho myšlienok o vymanili ďalší traja muži, ktorý sa z ničoho nič objavili z každej strany.
„Teraz pôjdeš s nami, a nepokúšaj sa újsť. To by bolo posledné čo by si urobil.“, chraptajúcim hlasom ho upozorňoval najmohutnejší muž.
Dvaja muži ho postrkovali aby šiel tým smerom, ktorý mu ukazovali. Nachádzal sa v nejakom veľkom sídle. Stúpali hore točitým schodiskom, ktoré viedlo von z podzemia. Tam namierili smerom doprava. O niekoľko desiatok metrov už uvidel veľké dubové dvere.
Otvorili sa. Vkročil dnu v sprievode štyroch mužov. Miestnosť bola veľmi rozsiahla. Tu by sa zmestilo niekoľko futbalových ihrísk. Pozrel sa na veľké niekoľko storočné okná. Ich tvar nemal nikde obdobu. Cez okná zbadal počasie. Len keby mohol byť vonku. Vonku svietilo nádherné Slnko, vyzeralo to tam akoby bolo veľmi teplo, ale kvôli tomuto hradu, ktoré malo veľmi hrubé steny, teplo neprenikalo dnu.
Muži ho viedli ako k nejakému trónu.
Bol tam muž. Mal čierny hábit. Jeho kostnaté telo bolo vidieť i cez ten čierni oblek. Harry ho veľmi dobre poznal. Biela pokožka vyzerala naozaj hrôzostrašne, bol belší ako ľudská kosť a tá jeho odporná tvár.
Ten muž sa nechal nazývať Lord Voldemort. Ale Harry mu vždy hovoril jeho pravým menom Tom Radlli. On zabil jeho rodičov, kvôli nemu musel bez nich celý život vyrastať. Vždy mu chýbali, bol vrahom.
„Á vitaj slávny Harry Potter“, pozdravil ho jeho úhlavný nepriateľ, ktorého nenávidel celý život.
„Som rád že si ma prišiel navštíviť“. „Nie Tom ty si ma uniesol, ale som tu len na návšteve, takže...“, nedopovedal Harry a už sa naňho rútila červená kliatba. Len sa stačil uhnúť.
„Nikto ma nebude oslovovať takto. Crucio“. Znova poslal kliatbu, ale tentoraz sa nebránil. Chcel mu dokázať že aj on sa vedel ubrániť ako jeho rodičia, ktorý sa nikdy nevzdali.
Kliatba sa vpila do jeho tela. Celým telom mu prešla ostrá bolesť, akoby ho niekto bodal desiatkami nožov.
Celý čas bol ticho. Kvôli bolesti padol na kolená. Nenariekal, nechcel aby temnému pánovi nechal aby sa on tešil že ho mučí.
„Crucio“, znova zaznel hlas. Harry mal od bolesti oči plné sĺz. Nevzdal sa. Chcel bojovať do posledných svojich síl.
„Ten slávny Harry Potter, teraz už ani nie slávny. Vieš prečo ťa drahá matka ochránila. Ja som kvôli nej stratil svoju moc. Len keby som vedel že použila prastarú mágiu. Obetovala svoj život aby ťa zachránila. Ale nevadí. Teraz ťa už nikto nechráni teraz sa ťa už môžem dotknúť“. Kostnatá postava sa postavila a chytila chlapca za hlavu. Už necítil bolesť od nejakého kúzla, teraz to bola jazva, ktorá mu horela na čele.
„Nikdy sa nevzdám, vždy budem aj z posledných síl bojovať za dobro, za mojich priateľov“. Tá tvoja láska, je to vaša jediná zbraň, ale i veľké nebezpečenstvo, že ju niekto ako a použije proti vám“
„Ja ťa budem každý deň mučiť, pokiaľ nebudeš prosiť aby som ťa zabil. Odpracte ho a nech sa pripraví na ďalší deň.“, rozkázal Lord Voldemort.
Chlapca obkolesili dvaja muži v čiernych plášťoch. Zaviedli ho naspäť do tej istej kobky, kde sa zobudil ráno.
Harry bol veľmi unavený, nevedel prečo len on musí znášať tú bolesť. Hodili ho nasilu ho tam nasilu, nemal síl sa brániť. Pristál s veľkým dunením na zem. Zatvorili sa dvere.
Teraz tam bol ten istý chlapec, ktorého videl ráno. Už nebol v bezvedomí. Mal otvorené oči, bol pri vedomí.
„Ahoj, ako sa voláš.“ Opýtal sa Harry chlapca. „Edward James Potter. Harry keď to počul nemohol uveriť čo začul.
Komentáre