Ako čiernovlasý chlapec zistil tajomstvá a čo bude musieť v budúcnosti vytrpieť.
Nemohol uveriť čo vidí v odraze v jazere. „Naozaj som to ja ?“, opýtal sa v duchu. „Čo sa mi stalo ?, veď predsa nemôžem byť ten tvor, ktorého tam vidím“. Pokúsil sa niečo povedať, ale bolo počuť akési erdžanie. Otočil hlavou tak, aby sa mohol na seba trochu lepšie pozrieť. Videl len snehobielu srsť. Jeho žiara osvetľovala okolie jazera kde stál. Z diaľky by návštevník tohto tajuplného lesa videl nádherné biele stvorenie, ktoré by nedokázal žiadnymi slovami opísať, na to by nebolo slov.
Žiarivé biele svetlo sa odrážalo od bájneho tvora, ktorý ešte vždy stál na brehu jazera. Pokúsil sa kráčať, ale pri prvých krokoch sa novy zvieraťa akoby zamotali, keby kráčalo rýchlejšie tak by stratilo rovnováhu. Po niekoľkých krokoch sa mu podarilo trocha pohnúť. Nakoniec sa naučil ako udržať rovnováhu.
Prešlo niekoľko hodín. Koniec noci sa už blížil. Svit mesiaca už nebol veľmi vidieť, lebo ho zakrývali vysoké stromy. O niekoľko minút by malo svitať. Tých niekoľko hodín si Eric už veľmi dobre nepamätal. Celá táto noc sa mu zdala ako nejaký zvláštny sen.
Nad celou krajinou začalo svitať. Slnečné lúče prenikli cez ťažké tmavé mraky. Počasie nie a nie sa umúdriť. Obyvatelia mestečka mali pochmúrnu náladu a ani počasie vonku im v tom veľmi pomohlo.
Čiernovlasý chlapec sa zobudil skoro ráno vo svojej posteli. Lúče Slnka slabo presvitali dnu oknom do malej tmavej izby. V noci mal zvláštny sen, akoby sa sním odohralo niečo zvláštne.
Ako každé ráno sa obliekol a šiel do kúpeľne. Po niekoľkých strávených minútach v kúpeľni zamieril do kuchyne. Tam ho už čakala matka. V celej miestnosti rozvoniaval čerstvo upečený chlieb a upražené vajcia.
Dnes ho čakal jeden z náročnejších dní v škole. Síce každý deň mal rovnaký počet hodín ale dnes ho čakali dva testy. Chvíľu kráčal po dlhej ulici, ktorá viedla priamo ku škole. Čiernovlasý chlapec sa netešil na tento deň. Vôbec sa nepripravil na dnešné hodiny.
Celý deň v škole veľmi rýchlo prebiehal. Nenazdal sa a až sa blížil koniec. Po poslednej hodine vyšiel von pred bránu školy. Neďaleko neho ho mlčky sledoval nejaký pes. Mal naňho silno uprený zrak.
Eric sa už naňho prestal hľadieť a zamieril rovno dom. Bol veľmi rád že mu skončila škola. Prechádzal sa tou istou ulicou, ktorú prešiel ráno. Cestou domou rozmýšľal nad tým čo ho čaká budúci deň v škole. Nevšimol si že za jeho chrbtom ho celú dobu sleduje to zviera. Nebol to obyčajný pes. Na prvý pohľad sa zdalo že je to nejaký tulák. Mal hnedú zašpinenú srsť, jeho postava nebola veľmi veľká. Ten pes celú tu dlhú domu Erica sledoval.
O niekoľko málo minút prešiel cez cestu. Vkročil na cestičku ktorá viedla k dverách ich domu.
Dvanásťročný chlapec vkráčal mohutnými dvermi do domu. Zamieril rovno do svojej izby. Na dnes ho čakali nejaké úlohy, ktoré by si rád urobil čo najskôr.
Po celý čas si nevšimol že ho prenasleduje nejaké zviera, ktoré vkráčalo za ním do domu. Eric sa šiel osprchovať do kúpeľne a dvere vo svojej izbe nechal otvorené. Čudný pes vkráčal do jeho izby a začal všetko oňuchávať, zatiaľ čo sa Eris sprchoval.
O niekoľko málo minút prišiel do svojej izby. To čo si prvé všimol bol ten čudný pes. Zostal stáť medzi dvermi. Obidvaja si úpenlivo hľadeli do očí. Po piatych minútach sa Eric prebral z tranzu. Pes sa k nemu začal približovať. Chlapec ešte vždy stál na svojom mieste a očami si premeriaval zviera. Pes sa pri ňom zastavil a začal chlapca oňuchávať.
Eric nadobudol trocha odvahy a rukou pohladil psa. Keď sa ho dotkol, pred jeho očami všetko zatmelo. Prepadal sa do tmy. Bol veľmi vystrašený, nemohol nič okolo seba vidieť, pod nohami nemal pevnú pôdu. Nevedel ako dlho sa padal, ale zdalo sa mu akoby to trvalo niekoľko hodín.
Padol veľkou rýchlosťou na zem, ale nič ho nebolelo. Stál uprostred nejakej veľkej planiny. Nad obzorom si všimol hustý les, ktorého stromy sa upínali do nebies. Obloha bola zatiahnutá hustými tmavými oblakmi. Vyzerala ako by mala každú chvíľu spŕchnuť.
Na planine si všimol že tu tam nebol sám. Uvidel okolo seba veľké množstvo mŕtvych tvorov, ktoré vôbec nepoznal, neďaleko neho ešte vždy zúril boj. Zbadal tam i snehobieleho koňa, ktorý sa nachádzal v strede bitky. Bol veľmi podobný tomu koho videl vo svojom sne.
Celé priestranstvo bolo nasiaknuté krvou. Pach z mŕtvych tiel taký silný že sa mu chcelo zvracať. Nemohol sa ani pozrieť po tých mŕtvych telách, ktoré lemovali celú planinu.
„Toto ťa čaká v budúcnosti, ak sa pridáš na stranu svetla. V blízkej budúcnosti sa budeš musieť rozhodnúť, lebo tvoje rozhodnutie môže priniesť zkazu a smrť tvojich blízkych. Táto bitka, ktorú vidíš je neodvrátiteľná“, zaznel hlas v jeho hlave.
Znova videl tmu. O malú chvíľu uvidel nejaké náhrobky. Teraz sa nachádzal uprostred veľkého cintorína. Tu uvidel náhrobok so svojim menom, hneď vedľa neho bol ďalší s menom jeho matky. „Čo sa stalo ?“, opýtal sa nahlas. V diaľkach uvidel trosky svojho rodného mesta. „To sa stane ak zlyháš. Tvoj svet môže zaniknúť ak zlyháš. Preto je veľmi dôležité aby si sa pripravil na prichádzajúcu vojnu, len ty môžeš zmeniť svoj osud. Preto si dostal od nás dar. Dar najsilnejšej bielej bytosti. Ak poškvrníš tento dar zomrieš nielen ty ale zahynie aj tvoj svet“, doznelo mu v hlave a on zakričal „pred čo ja ??? „
Posledný krát sa ocitol v tme. O niekoľko sekúnd už bol naspäť tam, kde sa to všetko začalo, ale to zviera ktoré videl pred tým. Ešte sa vždy triasol po tom čo pred malou chvíľou zažil.
Komentáre