Na utajovanom mieste v Anglicku sa nachádza škola. Vlastne niekoľko storočný hrad. Stovky študentov sa učilo tajomstvá mágie, ľahké ale i ťažšie kúzla.
Rokfortská škola tam stojí na vyvýšenom mieste, plné malých i starších detí, ktoré sa s radosťou učili kúzla a čary. Je to svet kúzelníkov a nie obyčajných ľudí, Muklov ako ich oni nazývajú, tí ktorý majú vo svojej krvi dedičnú moc mágie, sem vždy patrili a budú patriť.
Všade bolo bielo. Stačilo sa pozrieť na všetky svetové strany, jediné čo by ste zazreli bol nádherný belastí sneh.
Teraz bolo skoro ráno. Pred malou chvíľou sa prebudil zázračný tvor. Jeho striebristá srsť sa odrážala od veľkého množstva snehu navôkol. Na prekrásnej hlave so striebornou šijou mu trónil pol metra dlhý roh.
No nebol to jednorožec, keby sa lepšie pozreli z blízka, určite by ste uvideli jeho stiahnuté krídla. Nebol to ani Pegas, ako ho opisujú báje alebo staré pramene. Z každého tvora mal to najlepšie. Len raz za niekoľko desiatok rokov sa zjavil takýto tvor.
Tajomstvo tohto tvora vedeli len samotný učitelia z Rokfortskej školy, avšak nie všetci. Tajomstvo je veľmi dobré skryté v mysliach dotyčných ľudí. Žiaden iný čarodejník sa ho nemôže dozvedieť, pokým to niekto neprezradí.
Takmer pred desiatimi rokmi dostal istý jeden ročný chlapec dar, od svojich milovaných rodičov. Dar, pre niekoho to najhoršie prekliatie by nikto nechcel.
Pegas je nádherné stvorenie, tak čisté, bez viny, bez zlosti. Miluje čistotu duše, nevinnosť a lásku ktorá pochádza priamo zo srdca. Žiaden popis v knihách, v starých zvitkoch pergamenov nikdy nezobrazoval jeho chovanie či jeho moc. Žiaden obyčajný čarodejník by sa neodvážil vôbec priblížiť.
Zlo nikdy nespí.
Zviera sa prebudilo len pred malou chvíľou. Uvedomoval si svoju situáciu. Veď pred niekoľkými týždňami sa tu ocitol za podobných situácii. Vtedy bol len obyčajný jednorožec, ktorý sa nelíšil od ostatných z jeho druhu.
Popravde tam nikdy nepatril. Len keď bol nútený odísť v ôsmych rokoch svojho života, od jedného priateľa, ktorého poznal. Od vtedy bol sám. Získal svoju prvú moc, ale plnú silu získal len pred nedávnom keď sa v pravý čas sa objavil vo správnom čase.
Dobre sa pamätal na ten deň. Vtedy sa túlal neďaleko svojho stáda. Nechcel byť celý čas s nimi. Z neznámych príčin vždy túžil po slobode, ktorá sa nedala vôbec opísať. Až včera, keď ju konečne získal, dar vedieť sa vzniesť do výšin belastých oblakov, okolo hrivy aby mu fúkal čerstvý vánok vetra.
Nemal čas kedy to skúsiť. Keď začul podivné zvuky, ako niekto divne dychčí od strachu. Chcel tú osobu zachrániť. Podarilo sa, vtedy musel až dva krát zasahovať. Po druhý raz utrpel zranenie na svojej pravej zadnej nohe.
Potriasol si svojou hlavou. Všetky myšlienky mu zmizli z hlavy. Teraz ostával len jedná jediná otázka: „A teraz čo ???“.
Pripravil sa, nabral trocha síl, ktorá mu ostávala. Postavil sa na všetky štyri nohy. Ale dlho nevydržal. Bolesť ho prinútila zavrieť oči. Neostávalo veľa, aby sa mu z očí vyhŕkli slzy.
Bolesť neustávala, ale skôr veľmi rýchlo sa stupňovala. Keby vedel hovoriť určite by povedal aká to je bolesť. Veľmi ho unavovala.
Veľmi rýchlo klesol naspäť na studenú zem, avšak chlad vôbec nepociťoval. Mal veľmi hustú srsť.
V niektorých legendách sa hovorí že Pegas sa hojí veľmi rýchlo ako jednorožec. Ale vôbec nemali pravdu. I tieto bájne zvieratá sa hojili veľmi podobným tempom ako bežné, len nepociťovali taký chlad alebo horko.
Pegas zodvihol hlavu. Znova sa poobzeral navôkol. Vôbec neuvidel nikoho. Bol tu len sám.
„Popy, ako tu dlho bude musieť zostať slečna Gangerová“, otázka zaznela priamo z úst riaditeľa Rokforskej školy, ktorý stál pred lôžkom Hermiony. Veľmi si dobre pamätala na včerajší deň. Riaditeľ sa pozeral priamo do očí ich liečiteľky.
Jej výraz sa vôbec nezmenil. Bola ešte nazúrená, keď chcela vyhnať Rona, jediného kamaráta Hermiony.
„Pán riaditeľ, ak to tak bude naďalej pokračovať tak tu bude musieť stráviť ešte dlhšiu dobu, ako je len týždeň.
„Ale ako na tom psychicky ?“. Múdry výraz Dubledora sa vôbec nezmenil. Pohľadom si liečiteľku premeriaval.
„No na to vôbec nedokážem odpovedať, všetko ukáže čas“.
Kde je Sirius Black ???
Nedávno utiekol z Azkabanského väzenia šialený väzeň Sirius Black. Podľa posledných správ bol oddaný veď viete komu. Podľa našich najnovších informácii bol najbližší veď viete komu, vyzerá to tak že bol niečo ako jeho priateľ.
Podľa ministerstva mágie sa obaja tak dobre poznali, že veď viete kto mu povedal a naučil najhoršie kúzla čiernej mágie. Vďaka im unikol nepozorovane von z Azkabanu.
Ministerstvo mágie vypísalo odmenu 1 000 galeónov za informácie ktoré by viedli k zatknutiu Siriusa Blacka. Uvedené informácie oznámte čo najskôr v oddelení pre nasadzovanie čarodejníckych zákonov.
Upozorňujeme vás, aby ste dotyčnému nepomáhali sa skrývať, i vás môže postihnúť trest v Azkabane.
Už je to niekoľko týždňov, kým sa po prvý raz objavil za záhadných okolností veľký čierny pes. Profesorka veštenia v Rokfortskej škole všetkým hovorila že je to zlé znamenie. Zviera pripomínalo bájneho psa Besta, podľa ktorého je jeho znamenie predzvesť smrti.
Mnohý sa ho niekoľko dní báli, pokým si naňho všetci nezvykli. Od tej doby žil so školským hájnikom v jeho chate.
Dubledor sa pozrel na Hermionu, trocha sa len usmial. Vôbec nečakal na žiadnu spätnú reakciu. Rozhodol sa hneď odísť. Mal ešte jednu neodkladnú schôdzku vo svojej kancelárii.
Kráčal tichým krokom tajuplnými chodbami školy. Veľmi veľa študentov už odišlo k svojim rodinám, len málo ich tú ostalo. Tí ktorý ostali už sedeli vo Veľkej sieni pri raňajkách.
O necelých päť minút prišiel k svojej kancelárii. Už naňho čakala profesorka Macgonagalová.
Obaja vošli do kancelárie.
Komentáre
pekne
....
Alcore
tady