Ubehol skoro už mesiac. V diaľach na vyvýšenom mieste stál už niekoľko storočí veľký rozľahlý hrad. Vlastne to nebol obyčajný hrad. Tu sa mladý čarodejníci učili tajom mágie. Toto tajuplné miesto bola škola, všetci ho poznali pod menom Rokfort. Desiatky generácii tu učili deti ovládať nové kúzla. Celé nádvorie ale aj vo vnútri hradu už neboli žiadny študenti..
Harry, chlapec ktorý prežil sedel vo svojej malej izbe. Škola sa mu už skončila. Pred necelým týždňom sa vrátil domov. Ale toto miesto nemohol nazvať domovom. Musel žiť u svojich nenávidených príbuzných. Ešte nasledujúce dva mesiace tu bude musieť stráviť celé dni zavretý. Denne znášal bitky od svojho muklovského strýka Vernona. Od kedy sa vrátil zo školy bol celý posiati modrinami ale aj podliatinami. Tak isto musel znášať útrapy od svojho zlého bratranca Dursleya.
Deň po dni, hodina po hodine, tak utekal čas strávený v tom nenávidenom dome. Už nedokázal vydržať ďalšiu hodinu.
Chlapec, ktorý prežil sa rozhodol že utečie čo najďalej, nevnímajúc nebezpečie čo naňho vonku číhalo. Posledná bitka od svojho strýka a už bolo rozhodnuté.
Netrvalo veľmi dlho kým si pobalil svoje staré veci do školy. Mal len jediné muklovské oblečenie, na ktorom sa nachádzali zaschnuté fľaky od krvi. Nemal čas ich ani trocha vodou vyčistiť. Nemohol použiť žiadne kúzle, lebo ministerstvo kúziel kontrolovalo zákaz mladistvým kúzliť. Kúzla mohol použiť len v priestoroch Rokfortu, ak by ich použil mimo hneď by ho vylúčili zo školy.
Už mal zbalený svoj starý kufor. Do jednej ruky ho zobral a do druhej chytil klietku kde bola jeho verná sova Hedviga. Vyšiel zo svojej izby, našťastie strýko ho zabudol zamknúť. Vybehol dole schodmi a namieril si to priamo ku vchodovým dverám.
„Kamže si sa zrazu rozbehol ?“, vykríkol naňho strýko, ktorý sa zrazu objavil pri vchodových dverách. „Nech ťa ani nenapadne odísť bez rozlúčenia“. Harry vytiahol svoj prútik a namieril ho priamo do tváre svojho nenávideného strýka Vernona. „Už nebudem vašim sluhom, už vás mám dosť“, pritom mieril priamo na strýka.
Spoza druhých dverí z kuchyne sa objavil jeho jediný bratranec, ktorý mal v ruke šišku, ktorú práve jedol. Sledoval celú situáciu v bezpečí.
„Takže si sa rozhodol odísť. Máš smolu nikam nepôjdeš !“ , zreval Vernon pritom naďalej hľadel na vytasený prútik. „Nikam nepôjdeš a tvoje triky ti nepomôžu, inak ťa vylúčia.“ „Nech ma vylúčia, aspoň budem mať navždy pokoj“, namieril mu prútik priamo medzi očí. Vernon mu zaterasil dvere. „Perfektus Totalus“, čiernovlasý chlapec vykríkol a z prútika mu vyletela červený prúd svetla, ktorý sa vpil do jeho strýka. Ten skamenel a padol z veľkým dunením na zem pred vchod.
Harry ho prekročil a utekal zo svojimi vecami čo najďalej z toho prekliateho domu. Kráčal známymi ulicami. Pozdvihol prútik a trocha sním mávol.
O necelú minútu sa pred ním objavil starší typ autobusu. Nebol to ledajaký mal až tri poschodia. Bol určení na prepravu čarodejníkov v núdzi. Otvorili sa pred ním dvere. V nich sa objavil vysoký mladík. Mal špinavé oblečenie, nebol ani oholí, na prvý pohľad vyzeral ako nejaký čudák.
„Dobrý deň, toto je rytiersky autobus, ktorý ...“ , sprievodca si premeral čiernovlasého chlapca a zrazu sa zasekol. Spoznal v ňom že je to známi hrdina, vyvolení o ktorom nedávno písali v novinách kde bola i jeho fotka. „Eh h, dobý deň pán Potter, ráčte vstúpiť kam to bude ?“, opýtal sa ho váhavo.
Harry nastúpil,“ ahoj Stann, bude to do Deravého kotlíka. Koľko budem platiť“. Chlapec si už pripravoval niekoľko mincí. „Na účet podniku“. Prečo ?“, a už mu Harry podával niekoľko mincí. „Nie nemusíte platiť, takúto osobnosť ako ste vy predsa každý deň nevozíme“ Zdvorilo Stann odmietol peniaze.
Zavreli sa dvere od autobusu. „Ernii, do Deravého kotlíka“. Starý vodič si natiahol na svoje oči hrubé niekoľko dioptriové okuliare. Autobus za niekoľko sekúnd zrýchlil, až v oknách boli vidieť len mihotajúce sa svetlá áut. Žiadny mukel našťastie nemohol vidieť ten divný autobus. O niekoľko minút už stály v tajuplnej Londýnskej uličke. Harry vystúpil z autobusu a on po uzavretí dvier zrazu veľkou rýchlosťou zmizol.
Čiernovlasý chlapec sa zahľadel na nočnú oblohu. Bol prekvapený že bola jasná noc. Uvidel žiariť biely mesiac, až teraz si vlastne uvedomil že dnes je spln. Zistil že u svojho strýka strávil až tri týždne, i keď si to nedokázal vôbec uvedomiť.
Poobzeral sa naokolo. Ulička i túto noc vyzerala veľmi temno. Obrátil sa k dverám kde bol hostinec a už chcel ísť tam. Začul niekoľko krokov. Bolo mu veľmi čudné, že v tomto čase sa niekto vôbec prechádzal po vonku.
Otočil sa tým smerom, odkiaľ začul približujúce sa krokmi. V tieni budov uvidel tri postavy v čiernych hábitoch. Nevidel ich tváre lebo ich zakrývala nejaká strašidelná maska.
Harry dostal strach. Nestihol vytiahnuť ani prútik aby sa mohol brániť, zrazu stratil vedomie a už necítil bolesť, ktorá mu spôsobila dopadnutie na kamennú dlažbu. Nikto mu neprišiel na pomoc. Nevnímal okolie a ani čo sa s ním deje. Na tento celý incident prihliadala i jedna osoba, ktorá nebola na Harryho strane.
O niekoľko hodín na to sa čiernovlasý chlapec zobudil. Nevedel kto vôbec je. Nemohol si spomenúť na žiadne fakty z jeho života. Na nič sa vôbec nepamätal. Len vedel, že musí odtiaľto čo najskôr odísť.
Ležal v nejakej malej miestnosti bez žiadneho okna. Bola tu hrozná tma ale i hrozná zima. Mal tu len nejaký kus látky, ktorá kedysi mohla byť nejaká deka. Cítil odporný pach ako z nejakého kanála. V pološere zbadal i nejaký postavu, ktorá bola priviazaná o stenu. Trocha sa k nej priblížil, až teraz zbadal že to bola biela kostra nejakej postavy, ešte mala na sebe dotrhané oblečenie, sem tam zostal i nejaká časť nerozložené páchnuceho tela.
Nechcel skúmať čo to bolo zač a tak sa hneď odtiahol čo najďalej, pokiaľ miestnosť dovoľovala. Vedľa neho uvidel nejakú vodu a jedlo. Na prvý pohľad to nevyzeralo vábne.
Zobral si kus jedla, vlastne to bol tvrdý chlieb. Bol veľmi smädný. Od kedy odišiel z domu, nepil vôbec nič. Ale na to sa vôbec nepamätal. Do rúk zobral tú podivnú misku s tekutinou. Po niekoľkých dúškoch nezahasil svoj smäd. Podivná tekutina mala horkastú chuť. Zbi tok vypľul naspäť do misky. Bolo to odporné. Nebola to žiadna voda.
Za dvermi jeho kobky počul ako sa prechádzali strážcovia. Vnímal len kroky, ktoré slabli. Mohol by byť zatiaľ rád, že ho nikto neprišiel navštíviť. Celým jeho telom prechádzala tupá bolesť. Vždy keď sa prudko pohol cítil silný bolesť, ktorá pochádzala zo zranení z jeho bývalého domu.
V pološere, na druhom konci kobky uvidel hýbajúcu sa postavu. Výškou vyzeral, akoby by bol veľmi mladý, ale jeho príšerné trhajúce sa pohyby naznačovali že aj on už mal toho veľa za sebou.
Komentáre
.