Svetlo, ktoré zažiarilo nad celým ich dvorom, rýchlo zmizol. Ešte stále tam stále prekvapený v tom, o čom sa dozvedel. V duchu sa mu rojili rôznorodé myšlienky. Tak stál ešte niekoľko minút.
Počul ako sa k ich domu pristavuje nejaké auto. Hneď na to sa spamätal. Vedel že práve prišla domov jeho mama z práce. Počul odomykať vchodové dvere. Otvorili sa a dnu vchádzala jeho matka.
Eric sa spamätal. Zobral zo zeme tašku, kde mal ešte učebnice zo školy. Rýchlo sa pratal zadným vchodom do domu. Šiel rovno hore schodmi a namieril si to do svojej izby. Už počul kroky svojej mamy, ktorá kráčala priamo k jeho izbe. Kroky zastali, chvíľu začul hlasité dýchanie nejakej osoby. O niekoľko sekúnd začul tú istú osobu mieriť priamo dolu schodmi.
Ubehlo niekoľko hodín a deň sa pomaly chýlil ku koncu. Vonku sa začalo stmievať. Malý chlapec vo svojej izbe si práve dopísal poslednú stranu domácich úloch.
O niekoľko minút zašiel o poschodie nižšie aby sa šiel najesť. Večeral so svojou matkou. Priebehu večera sa rozprávali čo je nové v škole. Ale chlapec celú dobu mlčal o tom čo sa mu posledné dni prihodilo.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Prešlo niekoľko dní. Posledný večer v týždni spal. Vo svojom sne videl ako sa jeho matka ocitla niekde v strede tmavej ulice. Okolo nej stály nejaké strašidelné bytosti. Jeho matka bola veľmi doráňaná a tie divné bytosti sa ju chystali zabiť. O malú chvíľku sa mu zdal iný sen. V ňom spoznával svoju ulicu. Ale celá ulica horela. Videl nad celým mestom ako sa valí tmavý dym. Počul náreky ľudí. Prechádzal sa ulicami svojho rodného mesta. Okolo neho sa váľali doráňaný ale aj mŕtvy ľudia. Teraz už nevidel žiadne hrozivé bytosti. Celé mesto v ktorom žil bolo viac ako s polovice zbúrané. Pozrel sa nad hlavu a uvidel krvavo červenú oblohu po ktorej sa valil hustý temný dym. Začul smutné výkriky, ľudí ktorý volali o pomoc, ale on nevedel ako im pomôcť.
Zobudil sa celý spotený. Strašne ho bolela hlava. Chvíľu mu trvalo kým sa spamätal. Takú hrozný sen v živote nemal. Spoza okna uvidel ako sa mesiac práve vydieral spoza oblakov. Vonku nezačul žiadny divný zvuk. Vonku bola tá istá temná atmosféra ako každú noc. Vstal s postele. Mysľou ho to ťahalo von. Zrazu sa začal obliekať. Nevedel prečo to robí, ale svoju myseľ nemohol premôcť ako by jeho telo ovládal niekto druhý. Keď sa rýchlo prezliekol a obul, rýchlymi krokmi smeroval priamo von z domu. Kráčal po známej ulici. Zabočil doprava a hneď na to doľava. Takto kráčal niekoľko desiatok minút, pokiaľ nenarazil na hranice mesta.
Nasmeroval si to priamo do tajomného lesa, do ktorého sa všetci báli ísť. Vchádzal priamo do lesa. Mieril k samému srdci tohto lesa. Prechádzal tajuplným lesom, videl v tme žiariť niekoľko očí, ale z nejakých divných príčin sa nebál, pokračoval naďalej rovno za nosom. Dával pozor aby nosom nenarazil do nejakého stromu. Rýchlim tempom sa blížil ku koncu svojej nočnej prechádzke. Už ukončil svoju púť. Zastal na okraji nejakej veľkej lúky. Uprostred lúky sa rozlievalo neveľké jazierko. Spln mesiaca sa vo vode nádherne odrážal. Túto krásu naďalej vnímal.
Pomalým krokom šiel k jazierku. Rozhliadal sa po celom okolí. Nikoho nezbadal. Uvidel tam stáť o samote tmavý strom. Blížil sa k nemu. Na strome zbadal symbol. Bol veľmi povedomí, ale teraz si nevedel spomenúť kde ho uvidel.
Zastal pri tom strome. Rukou prešiel symbolom, ktorý bol vyrytí na tom strome. Pocítil ako mu celým telom prešla nová energia. Napĺňala ho celým telom. Cítil akési uspokojenie.
Priblížil sa k malému jazeru. Mal teraz divný pocit. Z nejakých príčin ho začalo bolieť celé telo. Bolesť sa začalo každou sekundou zvyšovať. Takúto bolesť v živote neucítil. Akoby do neho niekto pichal tisíce ihiel. Jeho celé telo sa začalo meniť. Telo získavalo biely nádych. Ruky a nohy sa mu začali predlžovať. Oblečenie ktoré mal na sebe sa začalo trhať. Cítil ako sa mu kosti menia. Kvôli tejto bolesti musel zavrieť oči. I v tvári cítil nesmiernu bodavú bolesť. Jeho tvár sa začala predlžovať. Bolesťami padol na všetky štyri. O malú chvíľu sa bolesť vytratila.
Mal taký pocit akoby by nepoznal zlo, že na každý deň bude čakať s veľkou radosťou. Ten pocit sa nedá popísať slovami. Otvoril oči.
Pozrel sa na svoj obraz vo vode. Uvidel tam nejakého bieleho koňa, na ktorom boli zvyšky oblečenia. Cítil ako ho neho tlačí v lopatkách, pokúsil sa ich uvoľniť. V odraze vody uvidel ako mu zo zadu vyrašili nádherné snehobiele krídla.
Komentáre