Bola nádherná noc. Spoza tmavých mračien sem, tam presvitol jas splnu mesiaca.
Do starého tmavého hradu vstupovali nespočetné zástupy mladých ľudí. Neboli to obyčajné deti, boli to mladí čarodejníci, ktorý sa tešili na nový školský rok.
Starší študenti už sedeli vo Veľkej sieni zoradí podľa ich fakúlt. Nový študenti čakali netrpezlivo v zástupe pred bránou do Veľkej siene. Netrpezlivo čakali pokým sa neobjaví akíkoľvek profesor.
Zrazu sa otvorila stará drevená brána. Vo dverách sa objavila staršia osoba. Profesorka MacGonagalová tu učila už niekoľko desiatok rokov predmet premieňanie. Všetky deti sa zľakli keď ju uvideli. Na sebe mala starší typ slávnostného hábitu a hlave jej trónil štíhli vysoký klobúk. (Ešte bradavica na nose a bola by ako bosorka z nejakej rozprávky)
„O malú chvíľu sa začne banket na počesť nového školského roka . O nedlho budete zaradený do príslušnej fakulty, ktoré sú pomenované po zakladateľoch tejto slávnej školy. Fakulta bude po nasledujúcich sedem rokov tu strávených ako vaša rodina. Na hodinách môžete získať body pre svoju fakultu ale aj ich stratiť. Školský poriadok nájdete na nástenke vo vašej spoločenskej miestnosti. Pre vaše dobro si ju pozorne prečítajte. Po jednom vás budú volať. Tak sa prosím upravte“. Zrazu stíchla.
Naznačila ostatným aby ju nasledovali a pri tom vkročila smerom k veľkej bráne, ktorá viedla priamo do Veľkej siene.
„Privítajte našich nových spolužiakov“, zaznelo celou sieňou ale i do útrob hradu. Dnu vkráčalo vyše štyridsiatky desať až jedenásť ročných detí.
Profesorka Macgonagalová vyvolávala mená študentov, ktorý si sadli na drevenú stoličku a bol im nasadený veľmi starý klobúk, ktorý ich rad zaradom zaraďoval do fakúlt.
„Nevil Lockorthorn“, zaznelo celou sieňou. Spoza malej skupinky posledných prvákov prišiel k stoličke malé čiernovlasé chlapča. Cestou jedenkrát zakopol. Spoza dlhých stolov bolo počuť chichotanie.
Chlapča si sadlo na stoličku. Ani sa nenazdal už mal na hlave trónil veľký klobúk. Za niekoľko sekúnd začul ako niekto vykríkol ,“Nebelvír“. Klobúk už mal z hlavy dole o on uvidel že z jedného stola začul jasanie. Tak tam zamieril a sadol si nakoniec stola.
Takto prešli i posledný prváci. Riaditeľ ich ešte upozornil na zákaz a zmeny v učiteľskom kolektíve.
Ešte im zaželal dobrú chuť a na prázdnych stoloch sa objavilo spočítateľné množstvo rôznych druhov jedál. Nikto zo študentov nečakal a všetci sa vrhli do jedla.
V tom istom čase neďaleko hradu sa nachádzalo veľké stádo nádherných jednorožcov, ktoré sa skrývalo pri okraji zakázaného lesa. Nikto z hradu nevedel, čo sa tu v lese deje, aké skutočné nástrahy na nich čakajú.
Jeden zo stáda ešte pred malou chvíľou musel bojovať o prežitie. Len tak sa mu podarilo zahnať neznámeho tvora, ktorý naňho zaútočil. V tejto chvíli už všetci odpočívali a spali. Len niekoľko jedincov strážilo stádo. Museli zostať na pozore, aby ich nikto nemohol len tak napadnúť.
Harry, ktorý síce mal v tomto tele iné meno. Už si za ten dlhý čas naučil že život nie je len hra, že aj on sa musel podieľať aby stádo bolo v bezpečí. Bývalí život sa mu zdal ako nejaký sen.
Nádherná noc sa posunula trocha ďalej. Prešli skoro dve hodiny a v hrade neďaleko lesa už všetci spali až na jedného.
Riaditeľ nemohol zaspať. Mal neblahé tušenie že sa stalo niečo , čo nevedel vysvetliť. Niekto ktorého pozná je neďaleko ale nevedel kto to je.
Dumbledore po mnohých rokoch už prišiel na to čo sa stalo v tú osudnú noc pred desiatimi rokmi. Členovia rádu vedeli kde sa dostal tú noc. Len nevedeli čo tam robil. Podarilo sa im zistiť že odišiel z jednorožcami. Ale už nevedeli nič viac. Museli špehovať, násilím získavať malé kúsky skladačky, aby vôbec niečo zistili.
Albus šiel von. Chcel sa ísť len vyvetrať. Síce už bol dosť starý, ale nedal dopustiť aby raz začas sa prešiel lesom. Miloval takéto noci, takéto temné noci zažíval v mladosti, keď neraz musel bojovať proti nebezpečným kúzelníkom.
Šiel lesnou cestičkou. Už tu nebol dlhý čas. Počul divné zvuky. Vytiahol prútik a šiel za tím zvukom. Prešiel potichu krovím. Čo prvé zbadal bolo veľké stádo jednorožcov. Mnohý z nich spali. Niektorý, ktorý strážili sa obrátili k starému mužovi. Pripravili sa na obranu.
Komentáre