Prešli už dva dlhé roky. V čarodejníckom svete sa všetko zmenilo na nepoznanie. Nikto sa už neobával že nastanú znova zlé časy. Celé spoločenstvo čarodejníkov sa konečne naučili žiť plnými dúškami.
Dva roky neboli žiadne útoky zo strany zla, nikto sa neobával smrťožrútov, lebo všetci si mysleli že zlo je už zažehnané.
Bol koniec augusta. Nad celým Anglickom vládlo nádherné počasie. Čarodejnícke deti sa už nemohli dočkať kým nastane vytúžený nový školský rok, aby sa mohli konečne stretnúť zo svojimi priateľmi, ktorých nevideli celé dva mesiace. Od pádu kniežaťa temnôt sa v strednej čarodejníckej škole Rokforte sa hýrilo každý školský rok stovkami mladých ľudí, ktorý sa radi učili nových kúzlam a ich starší spolužiaci sa pripravovali na svoje nové zamestnanie. Každým rokom v tomto mohutnom hrade prichádzali stále nové a nové detské tváre. Vládla tu pohoda, a nielen tu ale aj v celom spoločenstve.
Obchody na Priečnej ulici a nielen tam sa rozrastali. Pribúdalo veľké množstvo obchodov od výmyslu sveta od kníh, metlobalových potrieb až po prísady do elixírov. Len čiernemu obchodu sa nedarilo. Ministerstvo mágie kontrolovalo všetky obchody ale hlavne narábanie s predmetmi, literatúrou ale aj kúziel z čiernej mágie. Mnohý si mysleli že čierna mágia je veľmi zlá a nebezpečná, ale určitý ľudia vedeli že i čierna mágia sa dá použiť na obyčajné kúzla, celé spoločenstvo poznalo len nebezpečné kúzla a o bežných nemala ani tušenia.
Medzi tých, ktorý každodenné praktikovali Severus Snape. Už niekoľko rokov učil v Rokfortskej škole. Riaditeľ si vždy myslel že je na jeho strane, ale mýlil sa. Nielen on sa mýlil, ale aj všetci bývali členovia Fénixovho rádu. Pred dvomi rokmi sa rád musel rozpustiť. Jeho služby už nikto nepotreboval a tak sa všetci museli odísť. Ale vždy tu pretrvávalo priateľstvo bývalých členov.
Severus Snape pred dvomi rokmi sa obával že ho zavrú do Azkabanu. Nakoniec nikto neprišiel že ešte je zástancom kniežaťu temnôt, Voldemortovy. Toto meno bolo zakázané vyslovovať , kvôli tomu aby sa už nikdy nevrátil.
Keď sa dozvedel že posledných smrtijedov pozatvárali do Azkabanu, bol vystrašený. Celú tu dlhú dobu myslel že zostal sám, ale mýlil sa. Bol tu i druhý, o ktorom všetci mysleli že je mŕtvy. Severus mal veľkú výhodu, nikdy sa nemusel skrývať, len sa vždy tváriť že je na ich strane. Len keby vedeli, že na súde pred niekoľkými rokmi mu ešte niekto pomáhal. Nebol to Dumbledore, ale ten o ktorom si všetci myslia že je mŕtvy. Očaroval posvätnú knihu pravdy, aby ho nezavreli do Azkabanu. Len keby vedeli že on k nim nepatrí.
Pokúšal sa nájsť spôsob ako oživiť svojho pána. Ale v žiadnej knihe nenašiel ani zmienku o oživenie, alebo skôr sa vrátenie niekoho z druhej strany. Jeho pán bol už preňho mŕtvy.
Harry teda jeho bývalé meno, na ktoré za ten dlhý čas zabudol, bol preňho ako nejaký sen, kedy ako malý sa hrával a učil sa spoznávať tajomstvá mágie. Dva dlhé roky, pre tohto chlapca, ktorý prijal nové meno ale i rasu. Nebol žiadnym človekom, patril do veľkého stáda snehobielych jednorožcov. Mal striebornú srsť čo značilo že ešte bol veľmi mladý. O niekoľko rokov sa mu zažne meniť na bielu srsť. Poznal zvyky, vedel ovládať mágiu svojho druhu. Nepoznal vôbec city ani radosť, lásku.
Zabudol skoro na všetko, čo znamenalo byť človekom, len útržky spomienok mu občas prebleskli hlavou. Nepamätal sa na žiadne city. Ak by bol človekom, tak by už tento rok slávil svoje desiate narodeniny. Ale pre svet už bol mŕtvy. Ako mladý jednorožec sa mohol dožiť oveľa viac rokov ako obyčajný smrteľník.
Pred necelým rokom sa všetci premiestnili z lesa, kde predtým poznal svoju rodinu. Po poslednom stretnutí všetkých vodcov stád, sa museli premiestniť na nové územie, kde bolo dostatok potravy ale i väčšie nebezpečenstvo od temných tvoroch, ktoré žili v lese.
Tak kde ešte žiadny človek ani čarodejník nikdy nebol. Bol to veľmi hustý les. Práve bola noc. Mesačný svit presvital cez husté mračná. Bolo počuť len vitie vlkov. Atmosféra v tomto lese bola veľmi temná. Nežili tu žiadne bytosti svetla, len temné. Tu bolo hlavné útočisko temným tvorov v Európe. Nikto nevedel kde sa nachádza tento les.
Žila tu divná bytosť. Nebol to človek ani zviera či iný nebezpečný tvor. Nebol mŕtvy ani živý, len prežíval len na základe že lovil jednorožcov, lebo len krv jednorožca dokáže zachrániť i k tomu zatratiť život, len jeden mesiac dokáže prežívať, bez tejto krvi nedokáže prežiť, nemôže žiadnu potravu prijímať.
Tento tvor bol inteligentný. V minulosti páchal veľa zla. Na žive ho drží sedem predmetov. Bez nich by nemohol prežiť. Aby mohol mať aspoň nejaký tvar, musí pravidelne piť krv. Preto bol veľmi nebezpeční pre tieto zvieratá. Len silný jedinec sa mu dokázal postaviť i pritom prežiť. Chodí loviť do iného lesa, pretože tu sa jednorožce nežijú, v tomto lese sa len skrýva.
Sirius Black, ktorý posledné roky prežíval v najhoršom väzení Azkaban, ešte stále žil. Už nevyzeral ako pred tým než ho zavreli, ani jeho vlastná mater by ho takto nepoznala. Mal dotrhané staré oblečenie. Na vychudnutej tvári mu kraľovala dlhá brada. Jeho vlastné telo sa zmenilo na nepoznanie, už nebol taký čulý ako pred tým. Nepoznal už žiadnu hygienu, zvykol si i na ten hrozný puch.
Za tie roky čo tu strávil sa naučil ako uniknúť pred pôsobením dementorom. Jeho jedinou výhodou bolo že ako animág sa dokázal premeniť na veľkého čierneho psa. V tejto podobe necítil žiadny vplyv nemŕtvych. Takto musel vydržať i niekoľko hodín denne, keď prechádzali okolo jeho cely alebo mučili iného väzňa v blízkej cele.
Raz keď otvárali jeho celu aby ho skontrolovali, podarilo sa mu uniknúť z Azkabanu. Už bol voľný.
Riaditeľ Rokfortskej školy Albus Dumbledore už čakal v riaditeľskom kresle vo veľkej sieni. Nadišiel začiatok školského roka. O malú chvíľu by mali prísť nový študenti.
Komentáre