Bola neskorá noc, alebo skôr skoré ráno. V jednej veľkej hale odbíjali veľké staré hodiny dve ráno. Bol počuť dva krát ten istý zvuk, keď hodiny odbili posledný krát.
V sídle, o ktorom nikto nevedel len najbližšia rodina vyčkávali pred krbom tri temné postavy. Po poslednom odbití veľkých hodín šiel každý ku krbu kde sa rozhoreli zelené plamene. Nebol to obyčajný krb. Tento krb bol prepojený letaxovou sieťou. Všetky tri postavy postupne zmizli v zelených plameňoch.
Harry Potter, chlapec ktorý prežil, vlastne teraz nie chlapec ale bájny tvor, ktorý postupne každým dňom strácal zlatú farbu. Obyčajnému smrteľníkovi by sa zdalo že strácal farbu, skôr bledol. Ale nie tak, získaval novú farbu, krásnu striebornú, len kvôli tomu že nebol malé mláďa, ale vekom a skúsenosťami získaval novú farbu.
Veľké stádo nádherných snehobielych jednorožcov, nie všetci boli biely ale medzi nimi pobehovali i mladý strieborný i zlatý. Všetci jedinci už boli pripravený na odchod do nového domova. Potravy na tejto lúke bolo málo, ale pre také veľké stádo ako toto bolo málo. Preto každoročne boli nútený odísť do iného lesa, kde sa vždy stretávali s inými ich druhu.
Dali sa do pohybu. Z veľkej výšky by sa zdalo že medzi stromami tečie nejaká divná rieka, lebo lesom sa predieralo stádo a z tej výšky ich nebolo rozoznať kvôli ich veľkému počtu. I Harry v tomto stáde nechýbal. Celý čas sa držal na samom začiatku.
Celé stádo uháňalo niekoľko desiatok kilometrov za deň. Za necelý týždeň by sa mali dostať na nové územie.
V samom srdci Londýna, hlavného mesta Veľkej Británie uprostred mesta stojí veká vládna budova. Všetci ju poznajú ako Ministerstvo obrany, pritom nikto z muklov nevedel čo sa pod ním nachádza.
Pod samotnou budovou sa nachádzalo ministerstvo kúziel a mágie. Tu sa riadili všetky záležitosti zo sveta čarodejníkov.
Boli presne dve hodiny ráno. V jednom z mnohých krbov, čo sa tu nachádzali sa objavili zelené plamene. Keď uhasli plamene, z krbu vystúpila postava v tmavom hábite. O niekoľko sekúnd sa to opäť dva krát zopakovalo. Pri nich sa objavil pracovník ministerstva, kývnutím hlavami sa pozdravili a on sa postavil ku krbu, kde vytiahol z pod hábitu prútik z ktorého vyletel modrý lúč svetla a pri tom zasiahol krb.
Tri čierne postavy sa ponáhľali cez veľkú halu k výťahom, kde do jedného z nich nasadli. Po celú dobu ich sledovala malá skupinka zložená z piatich aurorou.
Lucius zo s vojmi dvoma priateľmi, ktorých nebojácne viedol k ich úlohe. Pomalým krokom mierili priamo k veľkým starým dverám. Pri dverách zastali. Jeden z nich potichu vyslal odomikacie zaklínadlo ale dvere sa ani nepohli. „Bombarda maximum“ , zaznelo chodbou a dvere sa roztrieštili na malé kúsky.
Tri postavy vošli do útrob nekonečnej miestnosti. Bola taká veľká že nevideli žiadne steny ale len vysoký strop a nekonečné rady políc na ktorých boli poukladané rôzne sklenené gule.
Všetci šli stále rovno niekoľko minút až narazili na miesta, kde by sa mal nachádzať údajný predmet. Tu boli oveľa nižšie regále ako v celej miestnosti. Namiesto sklených gúľ tu ležali rôzne predmety, pri ktorých boli zaprášené ceduľky . Všetci traja začali pečlivo prezerať . Hľadali len jeden predmet, ktorý by pomohol navrátiť temného pána.
Pol hodiny strávili pri hľadaní a zrazu jeden z nich zakričal „Mám to !“. Našiel malý denník. Nebol to vlastne obyčajní denník. Bola tu časť duše Toma Ridlla, známeho ako Lord Voldemort. Chytil do rúk denník, zrazu od niekaľ priletel modrý lúč svetla, ktorý sa doňho vpil.
„Všetci stáť“, zakričala päť členná skupina aurorou. Pribehli zo všetkých strán aby nikto nemohol utiecť. Trojčlenná skupina vytiahla prútiky aby sa mohla brániť. Vôbec nečakali, že ich niekto napadne. Bola to nočná stráž, ktorá im oproti stála.
Aurorovia čakali ako sa situácia vyvinie. Smrťožrúty zaútočili. Bolo počuť neodpustiteľné kúzla,“Império, Avada-kedavra. Aurorovia týmto kúzlam uskočili ale pri tom vyslali svoje vlastné kúzla. Moody, jeden zo skupiny zakričal „Putá na vás“, pri tom dokázal zviazať neviditeľným lanom jedného zo smrťožrútom. Dlho nečakal a hneď musel uskočiť jednému kúzlu, zareagoval „Experiamus“. „Imperimenta“, odklonil Lucius kliatbu, ktorá zasiahla vedľa neho do zeme. „Bombarda maxima“, zakričala Tonksonova, pritom kúzlo narazilo pred dvomi smrťožrutmy.
Kliatba odhodila oboch, ktorý leteli priamo k zemi. Boli obaja v bezvedomí. Moody, ktorý velil tejto skupine vyslal zviazajúcu kliatbu. Obidvaja boli v tej chvíli zviazaný.
O niekoľko minút bola táto miestnosť prázdna. Všetci traja smťožruty práve čakali na ranný súd, keď budú všetci odsúdený.
Po niekoľkých hodinách začalo svitať nad celým Anglickom. Počasie sa konečne po pár dní umúdrilo a nad ranou oblohou nebolo vidieť ani obláčka.
Moody sa nevedel dočkať, keď odovzdá samotnému ministrovi správu, že poslední zastánci temného pána sú už pod zámkom.
Harry ktorý sa práve nachádzal vo veľkom stáde už prešiel vyše desať kilometrov od svojho posledného domova. Ešte ich čaká veľmi dlhá cesta pokiaľ sa dostanú na svoje vytúžené miesto.
Komentáre
:-)