Vitajte na stránkach frízkeho koníka

      V zasneženej krajine vládla pokojná atmosféra. Bol veľmi pekný deň. Cez husté oblaky veľmi slabo presvitalo Slnko. V tejto hornatejšej časti Bulharska ležala malá dedinka.

   Deti sa hrali a sánkovali na neďalekom kopci. Ich rodičia chystali pre nich prekvapenie a sviatočný stôl. Dnes večer budú všetky rodiny oslavovať narodenie Ježiša Krista. Dnes boli Vianoce.

   Pre deti to znamenalo že celý rok museli poslúchať svojich rodičov aby dostali vytúžené darčeky. Rodičia už balili posledné darčeky a pripravovali štedrovečerný stôl.

   Vonku sa začalo stmievať. Mnohé z nich sa už pobrali domov. O necelú hodinu tu neostalo žiadne dieťa, lebo všetky už čakali na večeru.

   Do jedného domu práve prišiel osem ročný chlapec. Dom nebol síce veľký, nemal poschodie, ale pre trojčlennú rodinu úplne stačil. Z vonku vyzeral veľmi staro, v skutočnosti pochádzal ešte z 19.storočia. Jeho rodičia ho pred nedávno kúpili a zrenovovali.  Ich dom stál na okraji dediny. Neďaleko sa nachádzala veľká rola a za ňou hustý les.

   Hnedovlasý chlapec práve vchádzal do dvoru. Do nosa sa mu dostala vôňa čerstvo upečeného kapra. Ešte nebolo šesť hodín aby šiel večerať. Bol nedočkavý a veľmi zvedavý čo dostane na Vianoce. Šiel do svojej izby, ktorá sa nachádzala hneď vedľa obývacej izby.

    Jeho izba vyzerala ozaj na jeho vkus. Steny mali svetlomodrú farbu, na ktorých boli nalepené plagáty áut a rôznych celebrít. Mal tu jeden stôl, postel ...  Presnejšie ako v obyčajnej izbe. Pozrel von oknom. Vonku sa už zotmelo a zo šedivej oblohy začali padať jemné chumáče poletujúceho sa snehu. Dnes boli Vianoce také, aké by mali byť.

    „Ted, včera“. Ozvalo sa z kuchyne. Jeho mama ho zvolávala k večeri. Zeleno oký chlapec šiel do kuchyne. Tu ho čakal i otec, na prvý pohľad vyzeral naozaj veľmi drsno, ale v skutočnosti to bol dobrák od kosti. Hnedovlasý chlapec si sadol k štedrovečernému stolu.

   Na stole uvidel na veľkom podnose upečeného kapra ktorého jeho vôňa prenikala do celého domu. Zazrel tam i ryžu, majonézové šalát, všimol si tam i veľkú misu hríbovej omáčky pri ktorej bol nakrájaný čerstvý chlieb. Po večernej motdlidbe začali večerať.

   V tejto hodine neboli sami, ktorý začali zo štedrovečernou hostinou. V mnohých rodinách sa stretli i vzdialený príbuzný. Veď tento deň nikto nesmie byť sám, ale len z rodinou.

   Vonku pofukoval veľmi jemný vetrík, ktorý sem tam rozfukoval napadaný sneh. Ešte vždy padal sneh, ale ľudia mali na práci oveľa príjemnejšie veci ako len pozorovanie von z okna. Dnes slávili deň radosti a pokoja.

   Teodorova rodina sa už zhromaždila okolo vianočného stromčeka, ktorý sa nachádzal v obývacej miestni. Začali si rozdávať darčeky. I Ted daroval svojim rodičom nejakú maličkosť, ktoré urobil vlastnými rukami, bohužiaľ nemal žiadne peniaze aby im kúpil iný darček.

   Po rozdávaní darčekov pozerali vianočné filmy, i keď všetky už poznali, stala sa akúsi tradíciou.

   Hnedovlasý chlapec šiel po deviatej hodine spať. Nevedel prečo ho tak skoro poslali do postele, ale cítil sa už byť starší. Bez pripomienok poslúchol príkaz svojho otca.

   Vonku sa už nikto neprechádzal, všetci obyvatelia malej dedinky už boli doma zo svojimi blízkymi.

   Miestny obyvatelia úplne zabudli že dnes je spln. Síce Mesiac bol zakrytý hustými oblakmi z ktorých snežilo, ale vplyv splnu bol cítiť na každom kroku.

   Všetci obyvatelia neboli doma, len jedna osoba sa túlala po lúkach a lesoch ktoré sa neďaleko nachádzali. Bola už noc. Väčšina obyvateľov už spala vo svojich teplých vyhrievaných posteliach. I Teodor a jeho rodina už spala.

    Vplyv dnešného Mesiaca začal  siliť. Po veľkej lúke sa prechádzala mladá žena, nemala ani 30 rokov, ale v skutočnosti vyzerala že je staršia.

   Zacítila vo svojich kostiach ostrú bodavú bolesť. Akoby jej niekto drtil kosti. Táto bolesť sa opakovala každý mesiac len jeden deň, v splne. Ostrá bolesť rýchlo stupňovala, stávala sa neznesiteľnou. Už nemohla ďalej. Padla na zem v ukrutných  kŕčoch. Jej nohy sa predlžovali, ruky sa stávali nohami ale i tvár sa predlžovala. Všetky zmysli sa jej niekoľko krát zlepšili. Teraz nastávalo spojenie medzi vlkom a človekom.

   O málo minút už tu stál o meter vyšší vlk než je bežný. Jej zmysli sa dožadovali krvi. Milovala chuť a pach krvi.

   Po niekoľkých stovák metrov jej inštikti zaviedli k okraji dediny, kde stál malý dom. Priblížila sa k nemu. Zacítila pach ľudskej vône. Rýchlo rozrazila vchodové dvere. Vstúpila do malej chodby, kde boli štyri dvere. Namierila si k jediným pootvoreným dverám. Vošla dnu. Z tlamy jej začali padať sliny na dlážku. Vyzerala veľmi hrozivo, len nevnímala to čo robí. Šla k posteli. Otvorila poriadne tlamu a vrhla sa na prvú dnešnú obeť.